V lese vypukol ve?ký požiar. Všetky zvieratá v panike utekali, pretože ohe? bol ve?mi prudký. Jaguár uvidel, ako preletel kolibrík, ale v opa?nom smere. Kolibrík vletel priamo do oh?a!
O chví?u ho jaguár znova videl letie? okolo, tentoraz rovnakým smerom ako jaguár. Sledoval to, a rozhodol, pýta? sa vtá?ika.
„?o to robíš, kolibríka?“ „Idem k jazeru, pijem vodu zobákom a hodím ju do oh?a, aby som to uhasil.“
Jaguár sa zasmial. „Zbláznil si sa?
Nedokážeš uhasi? ve?ký ohe? svojim malým zobákom.“
„Nie. Ale les je môj domov. Živí ma, poskytuje úto?isko. A pomáham lesu rás? ope?ovaním jeho kvetov.
Som jeho sú?as?ou a les je mojou sú?as?ou. Viem, že nedokážem uhasi? ohe?.“
Lesní duchovia, ktorí kolibríka po?úvali, boli dojatí vtá?ikom a jeho oddanos?ou lesu. Zázrakom zoslali prívalový dáž?, ktorý uhasil ve?ký požiar.
„Chcete do života pritiahnu? zázraky?
Urobte svoj diel.“ „Postarajte sa o svoj osobný kút vesmíru.
