Jaguár uvidel, ako preletel kolibrík, ale v opačnom smere. Kolibrík vletel priamo do ohňa!
O chvíľu ho jaguár znova videl letieť okolo, tentoraz rovnakým smerom ako jaguár. Sledoval to, a rozhodol, pýtať sa vtáčika.
„Čo to robíš, kolibríka?“
„Idem k jazeru, pijem vodu zobákom a hodím ju do ohňa, aby som to uhasil.“
Jaguár sa zasmial. „Zbláznil si sa?
Nedokážeš uhasiť veľký oheň svojim malým zobákom.“
„Nie. Ale les je môj domov. Živí ma, poskytuje útočisko.
A pomáham lesu rásť opeľovaním jeho kvetov.
Som jeho súčasťou a les je mojou súčasťou. Viem, že nedokážem uhasiť oheň.“
Lesní duchovia, ktorí kolibríka počúvali, boli dojatí vtáčikom a jeho oddanosťou lesu. Zázrakom zoslali prívalový dážď, ktorý uhasil veľký požiar.
„Chcete do života pritiahnuť zázraky?
Urobte svoj diel.“
„Postarajte sa o svoj osobný kút vesmíru.
Ak to urobí každý,
svet sa zachráni sám.“
Zdroj telegram
