Politický pat pramení zo skutočnosti, že vládnuca ľavicovo-nacionalistická strana Vetëvendosje (Sebaurčenie – VV) premiéra Albina Kurtiho vo voľbách síce zvíťazila, no nezískala dostatočný počet mandátov na to, aby mohla zvoliť svojho kandidáta na post predsedu parlamentu či zostaviť vládu.
Opozičné strany opakovane hlasovali proti kandidátke VV, ktorou je bývalá ministerka spravodlivosti Albulena Haxhiuová, a požiadali Kurtiho o návrh iného kandidáta. Haxhiuovú totiž podľa vlastných vyjadrení považujú za rozdeľujúcu osobnosť. Úradujúci predseda vlády však na kompromis pristúpiť odmieta.
Podľa kosovských zákonov nie je bez predsedu možné považovať parlament za ustanovený. Nie je tak možné ani schváliť novú vládu, preto Kurti ostáva v úrade dočasného premiéra už viac než päť mesiacov. Ústavný súd v júni stanovil poslancom 30-dňový limit na zvolenie predsedu, ktorý uplynie v sobotu 26. júla o polnoci.
Najvyšší predstavitelia krajiny však nevedia, čo bude nasledovať po uplynutí termínu. Prezidentka Vjosna Osmaniová tento týždeň požiadala ústavný súd, aby objasnil, aké bude mať nedodržanie termínu následky. „Neviem, čo sa stane,“ odpovedal Kurti v pondelok na novinársku otázku.
„Je to situácia, ktorá nemá obdoby, je to vákuum a chaos,“ povedal pre AFP profesor práva Mazllum Baraliu. „Parlament sa zmenil na cirkus demokracie,“ uviedol Eugen Cakolli z Kosovského demokratického inštitútu. „Bezpochyby ide o jednu z najvážnejších, najdlhších a najvýraznejších kríz v modernej politickej histórii Kosova,“ vyhlásil.
Ekonóm Safet Gerxhaliu sa domnieva, že „občania zaplatia najvyššiu cenu za tento politický experiment, ktorý môže krajinu uvrhnúť do inštitucionálnej slepej uličky“. Súčasná situácia, v ktorej má Kosovo zmrazený prístupový proces do EÚ, je podľa neho alarmujúca. Kosovo tiež pre absenciu riadnej vlády riskuje stratu finančných prostriedkov z EÚ vo výške viac než 883 miliónov EUR, pripomenul Njomza Arifi, výskumný pracovník think tanku Group for Legal and Political Studies so sídlom v Prištine.
Zdroj feed teraz.sk
