„Naša klinika dnes pacientom ponúka to, ?o aj najmodernejšie pracoviská vo svete – adaptívnu stimuláciu mozgu, ktorá dokáže lie?bu presne prispôsobi? potrebám pacienta,“ uviedol profesor Matej Škorvánek z Neurologickej kliniky UNLP.
Parkinsonova choroba patrí medzi naj?astejšie neurodegeneratívne ochorenia a jej výskyt vo svete neustále rastie. „Riziko zvyšuje nielen vyšší vek, ale aj prostredie – chemické látky, pesticídy ?i infekcie,“ priblížil Škorvánek.
Základom lie?by je pravidelný pohyb a farmakoterapia. Dopamínové lieky dop??ajú chýbajúci nervový prenáša? dopamín a najmä v prvých rokoch dokážu u pacientov ve?mi efektívne zmierni? príznaky ochorenia.
Ak klasická lie?ba nesta?í, UNLP ponúka dve možnosti pokro?ilej lie?by – pumpovú lie?bu a h?bkovú mozgovú stimuláciu (DBS). „Operácia prichádza do úvahy len vtedy, ke? o?akávaný prínos prevyšuje riziko. Pacientov starostlivo vyberáme a indikujeme selektívne. Nie všetci pacienti sp??ajú indika?né kritériá, ale tí, ktorí ich sp??ajú, môžu z moderného zákroku profitova?,“ uviedol Škorvánek.
H?bková mozgová stimulácia je jednou z najmodernejších možností lie?by Parkinsonovej choroby. V UNLP sa ?oraz ?astejšie, u pacientov, kde nefunguje tradi?ný mód stimulácie, využíva adaptívna stimulácia, ktorá sa automaticky prispôsobuje ?innosti mozgu a prispieva k presnejšej lie?be. Na rozdiel od neadaptívnej stimulácie, ktorá uvo??uje konštantný prúd, adaptívna reaguje na aktuálne potreby pacienta.
„Implantujeme elektródy pri vedomí pacienta, aby sme videli ú?inok stimulácie na pohyb a mohli sledova? prípadné nežiadúce ú?inky. Pacient po?as zákroku vykonáva jednoduché úlohy – pohybuje rukami, vymenúva mesiace – a my h?adáme tzv. terapeutické okno, pri ktorom je stimulácia ú?inná a bezpe?ná,“ vysvetlil odborník.
Ke? je poloha elektród optimálna, lekári ich natrvalo spoja s neurostimulátorom uloženým pod kožu. Tento krok už prebieha v celkovej anestézii. Stimulátory môžu by? nabíjate?né alebo nenabíjate?né a dajú sa nastavova? samostatne pre každú polovicu mozgu. Ve?kou výhodou v posledných rokoch je dostupnos? tzv. segmentovaných elektród, ktoré umož?ujú presnejšie zacielenie prúdu a znižujú riziko ved?ajších ú?inkov. Pacienti odchádzajú domov po operácii v priebehu nieko?kých dní. Ako ?alej informovala UNLP, samotný stimulátor sa následne aktivuje po troch, štyroch týžd?och.
„Neurostimulátor chorobu nezastaví, ale pri správnej indikácii daruje pacientovi roky kvalitného života,“ doplnil Škorvánek. Pod?a neho môže adaptívna stimulácia spolu s rehabilitáciou a logopédiou oddiali? ?ažšie štádiá ochorenia a pomôc? pacientom zosta? ?o najdlhšie samostatnými.
Zdroj feed teraz.sk
