Ferencová sa pod?a Lazoríkovej otvorene priznáva, že sa nikdy necítila by? umelky?ou v pravom zmysle slova. Desa? rokov sa venovala sú?ažnému športu a neskôr pracovala ako osobná trénerka. Až vážne zdravotné a psychické problémy ju priviedli na úplne inú životnú cestu – k viere a umeniu.
„Za?alo sa to úzkos?ami, neskôr prišli depresie. Boli dni, ke? som nedokázala vyjs? z domu, prestala som pracova?, úplne som sa stiahla. Navštívila som lekárov, lie?ite?ov, h?adala som riešenie v rôznych duchovných smeroch, ale ni? nepomáhalo. Až ke? ma jedna klientka zo Šariša nasmerovala ku sviatostiam a modlitbe, za?ala sa vo mne dia? ozajstná zmena,“ spomína Ferencová.
Jej obrátenie sa k Bohu sprevádzal aj tvorivý impulz. Prvýkrát zatúžila nie?o nama?ova?, hoci nemala výtvarné vzdelanie ani ateliér. Napriek pochybnostiam a strachu za?ala ma?ova?, spo?iatku kvietky a jednoduché motívy, no postupne vznikali obrazy plné symboliky, viery a vnútorného zápasu.
„Bolo to, akoby mi Boh cez tú tvorbu hovoril. V ?ase, ke? som bola úplne na dne, som v modlitbe zažila silný moment, na ktorý nikdy nezabudnem. Pocítila som, že som milovaná, napriek všetkému, ?ím som bola a ?ím som prešla. A práve túto skúsenos? pretavila aj moja tvorba – chcem, aby každý obraz niesol kúsok tej nádeje,“ priblížila Ferencová.
Zdroj feed teraz.sk
