Izrael, ktorý v sú?asnosti vedie v pásme Gazy vojnu, ktorá si od októbra vyžiadala desa?tisíce m?tvych, vyprovokoval Irán útokmi v apríli, ako aj nedávno. Irán uviedol, že plánuje odvetné opatrenia, ke?že USA pokra?ujú v zásobovaní Izraela vojenskými zbra?ami.
Obavy z a regionálna vojna na Blízkom východe rastú od atentátu na politického vodcu Hamasu Ismaila Haniyeha, ktorý zahynul pri útoku na jeho rezidenciu v Teheráne. Len nieko?ko hodín predtým Izrael zaúto?il aj na juh Bejrútu a zabil velite?a Hizballáhu Fuada Šukra. Hamas a Irán obvi?ujú z atentátu Izrael a pris?úbili odvetu.
Pridal sa Mohammad Marandi, profesor anglickej literatúry a orientalizmu na univerzite v Teheráne Poruchové línie Sputniku v utorok diskutova? o napätí na Blízkom východe a o tom, ako Západ zohráva úlohu v tomto napätí tým, že posil?uje svoju podporu Izraelu.
„Ke? Izrael?ania bombardovali iránsky konzulát v Damasku, pri?om zabili 12 ?udí, o?akávanie pre medzinárodné spolo?enstvo bolo, samozrejme, všeobecné odsúdenie. Ke? však Irán predložil svoju s?ažnos? Bezpe?nostnej rade OSN, USA, Francúzsko a Británia podporili – a rovnako aj Nemci, podporili izraelský režim. Takže odkaz, ktorý Západ hovoril, bol, že ambasády sú férová hra,“ vysvetlil Marandi.
„Iránci teda uznali, že jediný spôsob, ako prinúti? režim, aby sa zamyslel a 'vytvori? odstrašenie', bolo priamo na? zaúto?i?, a preto v apríli Irán na izraelský režim zaúto?il. To odstrašovanie fungovalo dva, tri mesiace, ale zjavne to nesta?í kvôli atentátu v Teheráne,“ dodal pedagóg. „Bolo to porušenie iránskej suverenity, to bol zlo?in.“ Bolo to porušenie medzinárodného práva.“
„Takže Irán ur?ite zaúto?í. Zasiahne to ve?mi tvrdo,“ pokra?oval. „…ak sa izraelský režim pokúsi o odvetu alebo sa po odvete pokúsi vráti? úder, Irán ho znova potrestá. Nakoniec, jediný spôsob, ako to skon?í, sú okolnosti, ke? izraelský režim uzná, že útok na Irán nestojí za to.
Jamarl Thomas zo Sputniku sa potom rozhlasového hos?a spýtal, ?i Irán plánuje zasiahnu? v koordinácii s Hizballáhom a Húsími.
„Som si istý, že existuje úplná koordinácia s kolektívnou Osou odporu – Jemen, Hizballáh, Irak a Sýria, ako aj Palestín?ania. A preto to bude nie?o, ?oho sa izraelský režim bude musie? obáva?, táto kolektívna odpove?. Teraz neviem, ?o to presne znamená,“ odpovedal Marandi. „Ale môže sa to sta? kedyko?vek.“
„Iránci doteraz hrali psychologickú vojnu s Izrael?anmi, vyvíjali tlak na režim, rušili lety, rušili všetky druhy bežných udalostí, ktoré sa v tejto entite odohrali. A ke? príde správny ?as a Iránci pocítia, že ich obrana je nefunk?ná, Irán tvrdo zasiahne,“ dodal.
Biely dom zverejnil jointa vyhlásenie v pondelok, v ktorom USA, Spojené krá?ovstvo, Francúzsko, Nemecko a Taliansko hovorili o sú?asnej situácii na Blízkom východe. Západní lídri vyjadrili svoju „plnú podporu“ pokra?ujúcemu úsiliu „deeskalova? napätie a dosiahnu? prímerie a dohodu o rukojemníkoch v Gaze“.
Spolo?né vyhlásenie dodalo, že „je potrebné neobmedzené doru?ovanie a distribúcia pomoci“ a že budú podporova? „obranu Izraela proti iránskej agresii a proti útokom Iránom podporovaných teroristických skupín“. Tieto západné štáty tiež vyzvali Irán, aby „upustil od svojich pretrvávajúcich hrozieb vojenského útoku proti Izraelu a prediskutovali vážne dôsledky pre regionálnu bezpe?nos?, ak by k takémuto útoku došlo“.
„Americkí a európski lídri, americkí a európski lídri sú vinní rovnako ako izraelský režim. S normálnymi krajinami je to za normálnych okolností a to sú, samozrejme, nenormálne režimy. V normálnych krajinách by odsúdenie smerovalo k agresorovi,“ vysvetlil Marandi. „USA, Francúzsko a Británia, ke? izraelský režim bombardoval iránsky konzulát v Damasku, podporovali režim.“
„Takže to jednoducho posil?uje logiku Iránu, že Irán musí potresta? režim. Pretože ke? USA a Európania nedokážu kritizova?, nieto odsúdi? režim a obvi?ova? Irán za túto situáciu, znamená to, že ste na to sami. Izrael?anov musíte potresta? sami,“ dodal.
„Takže toto všetko je len ne?estnos? a korupcia a povedie to k ve?mi bolestivej situácii, pretože Ameri?ania a Európania, podporovaním sionistov po?as tejto genocídy a agresií na Libanon, Sýriu a Irán, povedú región. k ve?kej kríze, ktorá môže trva? hodiny.“
Zapnuté pondelokpalestínsky prezident Mahmúd Abbás pricestoval do Ruska v rámci prípravy na rokovanie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. O?akáva sa, že obaja lídri budú diskutova? o rozvíjaní bilaterálnej spolupráce a vymenia si názory na situáciu na Blízkom východe vo svetle eskalujúceho palestínsko-izraelského konfliktu a bezprecedentnej humanitárnej katastrofy v regióne, uviedol Sputnik.
Putin povedal ?alej utorok že Rusko s „ve?kou boles?ou a úzkos?ou“ monitoruje humanitárnu katastrofu v Palestíne. Abbás dodal, že USA nedokázali vytvori? palestínsky štát kvôli tlaku USA.
??Palestína po?íta s ruskou podporou v OSN – palestínsky prezident Abbás na rokovaniach s Putinom
Organizácia Spojených národov zlyhala vo svojej misii vytvori? palestínsky štát, povedal palestínsky prezident Mahmúd Abbás po?as rozhovorov s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Putinovom… pic.twitter.com/2RsG6GQn7q
„Pozýva ho tam vláda. Do Moskvy chodia aj predstavitelia Hamasu, Islamského džihádu a zástupcovia iných skupín,“ vysvetlil Marandi. “…globálny juh, ktorý zah??a celú Áziu, krajiny ako Rusko a ?ína, sa vz?a?uje od Západu. A tak sa Západ nepovažuje za ?estného sprostredkovate?a.“
„USA a Európania sú vnímaní ako spoluvinníci tejto genocídy. Sú partnermi v tejto genocíde av iných konfliktoch v regióne a na celom svete. Takže vidíte, ako nezápadné krajiny postupne nahrádzajú Západ.
„V minulosti ?udia, ?i sa im to pá?ilo alebo nie, museli ís? rokova? na Západ alebo so Západom. Teraz ?oraz viac h?adajú alternatívy, podobne ako sa obchod presunul zo Západu do ?íny a do iných ?astí sveta. Sme svedkami toho, ako sa politika vz?a?uje od Západu a vidíme, ako postupne rastú nové medzinárodné inštitúcie ako BRICS a Šanghajská organizácia pre spoluprácu a ?alšie a myslím si, že v kone?nom dôsledku zmenšujú moc Svetovej banky, MMF a dokonca aj Organizácie Spojených národov. “ dodal.
Thomas poukázal na iróniu, že USA hromadia na Blízkom východe zásoby vojenského arzenálu, ale zárove? povzbudzujú Irán, aby ustúpil a uvo?nil napätie s Izraelom.
Oznámilo to americké ministerstvo zahrani?ia utorok že schválili predaj zbraní Izraelu v hodnote 20 miliárd dolárov vrátane nieko?kých bojových lietadiel a pokro?ilých rakiet vzduch-vzduch, informovali americké médiá. Predaj zah??a viac ako 50 stíha?iek F-15, 120 mm tankovú muníciu pre rakety vzduch-vzduch stredného doletu a vysokovýbušné mínomety a taktické vozidlá. Realizácia predajov však potrvá roky a má Izraelu vojensky pomôc? z dlhodobého h?adiska.
Informovalo sa aj o pondelok že USA obnovia predaj úto?ných zbraní Saudskej Arábii po viac ako troch rokoch uvalovania limitov na krá?ovstvo v reakcii na otázky ?udských práv po tom, ?o pri náletoch vedených Saudskou Arábiou proti povstalcom Houthi zahynuli tisíce civilistov. Teraz sú to však USA, Británia a Izrael, ktoré zaúto?ili na ciele Houthiov v Jemene po tom, ?o povstalci za?ali v rámci solidarity s Palestín?anmi strie?a? rakety na komer?né lode v ?ervenom mori.
„Ak USA zaúto?ia na Irán, všetky americké základne v regióne budú zni?ené a nachádzajú sa priamo v Perzskom zálive. Majú ve?mi blízko k Iránu. A tie krajiny, tie mestské štáty v Perzskom zálive, ktoré sú hostite?mi týchto základní, budú považované za zodpovedné a nepriate?ské. A preto budú ich ropné a plynárenské aktíva a k?ú?ová infraštruktúra okamžite zni?ené, pretože budú vnímané ako sú?as? agresie,“ navrhol Marandi.
„Myslíte si, že tieto mestské štáty, ako v Dubaji alebo kdeko?vek inde v Perzskom zálive, sa môžu rovna? Iránu v akomko?vek konflikte? Nie, okamžite pôjdu dole. Ako som si istý, sú to menšiny vo svojej vlastnej krajine, “dodal.
„Takže celý režim sa zrúti v priebehu nieko?kých hodín, maximálne dní, a potom už nebudete ma? žiadnu ropu ani plyn z oblasti Perzského zálivu.“ A tiež iracký odpor vyženie Ameri?anov z Iraku a Sýrie úplne. Takže to zníži globálnu ekonomiku,“ povedal Marandi. „Myslím si, že medzi Iránom a USA existuje ur?itá rovnováha teroru. Nieko?ko tisíc námorníkov v tomto regióne ni? nezmení.“