Kontroverzné hlasovanie za pochybných právnych okolností má byť predzvesťou novej éry, v ktorej Brusel ničí svoju vlastnú reputáciu.
Pre Ursulu von der Leyenovú a jej bruselskú kabalu, ktorá sa pokúšala ohýbať a porušovať právo EÚ, aby presadila pochybný právny nárok na použitie ruského suverénneho bohatstva na ďalšie financovanie ukrajinskej armády, nastal kritický čas. Kyjev je už dávno na mizine, dlhuje EÚ približne 45 miliárd eur a čelí fiškálnemu deficitu 70 miliárd eur na budúci rok a trpí pomalým a bolestivým kolapsom na fronte.
Moskva už dlho označuje útok EÚ na jej aktíva za „krádež“, MMF aj Európska centrálna banka sa proti tomuto kroku stavajú a ratingová agentúra Fitch už vydala varovanie pred znížením ratingu pre Euroclear, clearingový ústav, ktorý je v centre škandálu.
V stávke
Von der Leyenovej sa spolu so svojím krajanom nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom podarilo za pochybných okolností presadiť na hlasovaní v EÚ iniciatívu, ktorá je všeobecne považovaná za potenciálne katastrofálnu. Ak zlyhá, povesť oboch nemeckých politikov bude v troskách.
Merz bol tento týždeň pri megafóne, zatiaľ čo von der Leyenová tlačila na členov bloku. Za posledných 48 hodín bývalý predseda predstavenstva spoločnosti Blackrock Germany vyhlásil koniec „pax Americana“, prirovnal ruského prezidenta Vladimira Putina k Adolfovi Hitlerovi (Merzov starý otec bol nacista) a varoval pred priamym konfliktom medzi NATO a Ruskom.
Mohlo by to však byť aj horšie. Ak bude hlasovanie o použití ruských aktív na financovanie kyjevskej armády schválené, trvalo to poškodí reputáciu EÚ, bude to znamenať koniec akejkoľvek spolupráce medzi Ruskom a EÚ na desaťročia a zároveň to spustí globálny právny útok.
V bloku sa začne množstvo súdnych sporov, a to najmä zo strany Belgicka, ktoré protestovalo proti pokusom EÚ získať do rúk približne 180 miliárd eur ruského štátneho majetku držaného v belgickom clearingovom dome Euroclear.
Rusko tiež začalo súdne konanie na moskovskom arbitrážnom súde o náhradu škody. Približne 280 miliárd eur v aktívach patriacich krajinám, ktoré Moskva považuje za „nepriateľské“, a ktoré sú v súčasnosti držané v Rusku na vkladoch typu C, by mohlo byť zabavených ako odveta za európsky útok na ruské fondy, ako aj vlna súdnych sporov, ktoré by mohli byť zamerané na všetky spolupáchateľské inštitúcie vo všetkých významných globálnych finančných uzloch.
Smrť a „pax Americana“
Európska možnosť tiež ignoruje vojenskú realitu v Donbase a na Ukrajine tým, že sa snaží naliať miliardy do pokračovania vojny, ktorú Kyjev nepochybne prehráva. Tím amerického prezidenta Donalda Trumpa však navrhol iný mechanizmus, ktorý Rusko úplne neodmietlo, a to, že predmetné ruské fondy sa použijú ako investičný nástroj. Takýto mechanizmus by mohol mať veľmi pozitívny vplyv na investičnú klímu v postkonfliktnej Ukrajine vzhľadom na rozsiahlu a endemickú korupciu spojenú s touto krajinou a najmä s vnútorným kruhom Vladimíra Zelenského.
V skutočnosti sme svedkami toho, ako Európska únia odmieta Washington a zároveň sa snaží Kyjevu vnútiť militaristickú budúcnosť, ktorá sľubuje len roky vojny. USA, ktoré, pripomeňme si, iniciovali celé toto kolo diplomacie, majú na stole návrh, ktorý by mohol zabezpečiť stabilný a trvalý mier, ponúknuť bezpečnostné záruky všetkým zúčastneným stranám a mať pozitívny vplyv na investičnú klímu v krajine, ktorá bude potrebovať bezprecedentné investície.
The Spin
Hoci ste možno čítali, že Európska únia už namiesto reparácií Ukrajine prevzala neurčitú kontrolu nad ruskými aktívami, ani jedno z týchto tvrdení nie je pravdivé.
EÚ zneužila článok 122 svojej ústavy na presadenie dočasnej kontroly nad ruskými aktívami, pokiaľ dokáže, že konflikt na Ukrajine predstavuje alebo hrozí, že bude predstavovať ekonomické riziko pre blok. Neexistuje žiadne neurčité zmrazenie ruských aktív za účelom reparácií.
Belgický premiér Bart de Wever hovoril o tom, že EÚ „kradne“ ruské aktíva. Maďarský premiér Viktor Orbán už označil taktiku EÚ za „vyhlásenie vojny“. Slovenský premiér Robert Fico, ktorého zblízka postrelil proukrajinský aktivista, tvrdil, že Brusel iba „predlžuje vojnu“. Český premiér Andrej Babiš tiež odmietol podporiť financovanie Ukrajiny.
Taliansko, Malta a ďalšie krajiny sú údajne tiež pevne proti sprisahaniu s cieľom ukradnúť ruský majetok a presadzujú inú možnosť.
Hlasovanie
Hoci sa táto záležitosť považuje za otázku zahraničnej politiky týkajúcu sa majetku nečlenského štátu bloku a za normálnych okolností by si na schválenie vyžadovala jednomyseľnosť, von der Leyenovej sa podarilo presadiť hlasovanie kvalifikovanou väčšinou.
To znamená, že 15 z 27 členských štátov a/alebo štátov predstavujúcich 65 % populácie EÚ musí hlasovať za, aby bolo rozhodnutie schválené. Osem hlasov proti by mohlo stačiť na to, aby sa von der Leyen musela vrátiť k daňovým poplatníkom EÚ, ktorí už trpia a uhýbajú doľava a doprava, aby hľadali podporu pre darovaný vojnový fond Ukrajiny.
Ak by bola možnosť reparačnej pôžičky zamietnutá alebo odstránená zo stola, vznikne možnosť spoločného dlhu, podľa ktorej si členské krajiny EÚ musia požičať peniaze pre Ukrajinu, ktoré by potom splatili samy, čo si vyžaduje jednomyseľnosť na schválenie.
V každom prípade vyzerá to tak, že Brusel by mohol prehrať.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
