Pre jeho aktivity v období komunistickej diktatúry v bývalom ?eskoslovensku ho prezývali „generál tajnej cirkvi“. Za mimoriadne celoživotné úsilie pri obrane demokracie, ?udských práv a náboženských hodnôt mu prezident SR v roku 2013 udelil štátne vyznamenanie Rad ?udovíta Štúra I. triedy in memoriam.
Vladimír Jukl sa narodil 19. apríla 1925 v Bratislave. Jeho otec mal ?eský pôvod a pôsobil ako profesor na Obchodnej akadémie v Bratislave. Matka bola Slovenka pochádzajúca z Tur?ianskych Teplíc. Za?iatkom 40. rokov minulého storo?ia za?al študova? matematiku a fyziku na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity, dnešnej Univerzity Komenského. Po?as vysokoškolského štúdia sa stal ?lenom kres?anského spolo?enstva Rodina, kde sa v roku 1943 zoznámil s katolíckym k?azom a profesorom Tomislavom P. Kolakovi?om.
„Od mali?ka pestovala vieru v Juklovi jeho veriaca matka. Od jesene 1943 pôsobil na Slovensku chorvátsky jezuita Tomislav P. Kolakovi?, ktorý moderným a prí?ažlivým spôsobom pracoval s veriacou mládežou, ?o pritiahlo aj vtedy 18-ro?ného bratislavského študenta Jukla. V Kolakovi?om založenom spolo?enstve Rodina sa kres?anská mládež zdokona?ovala v takpovediac aplikovanej viere, kres?anských hodnotách, evanjelizácii a zapájaní laikov do života cirkvi až po rezistenciu veriacich vo?i silnejúcemu nebezpe?enstvu komunizmu. Kolakovi? sa zaoberal aj myšlienkou katolíckeho disentu, ?o mohlo ma? vplyv aj na mladého Jukla,“ uviedol pre TASR Patrik Dubovský, historik z Ústavu pamäti národa (ÚPN).
V spolo?enstve Rodina sa zoznámil aj so svojím neskorším dlhoro?ným súputníkom Silvestrom Kr?mérym. V roku 1944 sa zú?astnili v Slovenskom národnom povstaní, po skon?ení ktorého sa opä? zapojili do ?innosti spolo?enstva Rodina. Za ich aktivity a spoluprácu s Kolakovi?om ich už v roku 1946 prvýkrát zatkli.
Po prepustení odišli do Prahy, kde študovali na Karlovej univerzite. V Prahe rozvinuli hnutie laického apoštolátu, tzv. katolícku akciu a na?alej spolupracovali s Kolakovi?om. V roku 1948 za?al Jukl externe študova? aj teológiu. Prejavoval sa ako aktívny veriaci študent a verejne prezentoval kritický postoj vo?i komunistickému režimu, ktorý v ?eskoslovensku nastal po 25. februári 1948.
„Jukla zatkla Štátna bezpe?nos? (ŠtB) v auguste 1951 krátko po zrušení pražskej bohosloveckej fakulty. Typickými ´eštebáckymi´ metódami násilia, samotky vo vyšetrovacej väzbe a manipulácie bol odsúdený na 25 rokov väzenia za velezradu, pri?om vo väzení strávil 13 a pol roka. Tento drastický trest zapadal do scenára režimu, ktorý sa snažil zdecimova? cirkvi v ?eskoslovensku, a preto akéko?vek duchovné aktivity laikov mimo rámca oklieštenej oficiálnej cirkvi boli režimom tvrdo potlá?ané,“ skonštatoval historik.
Podobný osud postihol aj Kr?méryho, ktorý sa po tiež vykonštruovaných procesoch ocitol v komunistických väzniciach, ?i v pracovných táboroch. Odsúdili ho na 14 rokov za vlastizradu.
„Po prepustení v polovici 60. rokov obaja videli morálnu a duchovnú spúš? ?eskoslovenskej spolo?nosti a rozhodli sa pokra?ova? v práci, ku ktorej ich priviedol Kolakovi? a síce pracova? s veriacou mládežou, ale aj budova? tajné štruktúry cirkvi, laického apoštolátu a šírenia necenzurovaných duchovných myšlienok, kníh a textov. V roku 1968 bol z väzenia prepustený aj tajný biskup Ján Korec, s ktorým sa obaja stretli a spojili v úsilí o obrodu cirkvi, ?omu výrazne pomohol obrodný proces v spolo?nosti, ale aj obrodný proces v cirkvi, známy ako Dielo koncilovej obnovy,“ vysvetlil Dubovský.
Tento nádejný proces však zastavila sovietska okupácia ?eskoslovenska, takže Ján Korec, Jukl, Kr?méry a ?alší aktivisti tajnej cirkvi museli pokra?ova? v ilegalite. Od za?iatku 70. rokov minulého storo?ia sa pod?a Dubovského dá hovori? o vytváraní štruktúr tajnej cirkvi, na ?ele s tajne vysvätenými biskupmi, s tajne pôsobiacimi reho?níkmi, tajným náboženským vzdelávaním, vydávaním samizdatov, utajovanou prácou s mládežou, pú?ami, podpisovými akciami za náboženské i ob?ianske práva, tajným prenášaním literatúry zo zahrani?ia, za ?ím všetkým stál aj Jukl.
Vyvrcholením práce tajnej cirkvi bolo pod?a historika zorganizovanie Velehradskej púte v roku 1985, kde pútnici vypískali komunistických pohlavárov, ale aj Svie?kovej manifestácie v roku 1988. Tú zorganizovalo spolo?enstvo Fatima, ktorého zakladajúcim ?lenom bol aj Jukl. Stál aj za založením prvého celoslovenského samizdatového ?asopisu Náboženstvo a sú?asnos? a vydával samizdat Katolícky mesa?ník. Organizoval tiež výmenu ?eských kres?anských samizdatov na Slovensku.
Výhodou Jukla bolo pod?a Dubovského, že pochádzal zo zmiešanej ?esko-slovenskej rodiny a jeho otec nebol takpovediac veriaci. To v úprimne veriacom Juklovi vytvorilo širšie vnímanie ?loveka, ?udí i spolo?nosti v duchu pravej tolerancie. Ako matematik a fyzik mal zmysel pre systémovos?, ?o mu pomáhalo v efektívnom odpore a ochrane vo?i nástrojom komunistického režimu ako bola ŠtB, cenzúra, alebo prenasledovanie veriacich. Systematickos? mu pomáhala aj v organizovaní komplikovaného života tajnej cirkvi, laického apoštolátu, pri vydávaní samizdatov a organizovaní akcií kres?anského disentu.
„Tichý h?bavý Jukl spolu s nezlomným a empaticky založeným Kr?mérym vytvorili symbiózu dvoch pevných nôh tajnej cirkvi, ktoré ju pevne niesli v neprajných a nepokojných ?asoch tzv. normalizácie až do pádu komunizmu. Preto si obaja iste zaslúžia svoje nepísané tituly generáli tajnej cirkvi,“ uviedol pre TASR historik Dubovský, priamy ú?astník Velehradskej púte i Svie?kovej manifestácie.
Vladimír Jukl zomrel 1. mája 2012 v Bratislave. Okrem prezidentského štátneho vyznamenania SR bol tiež nosite?om vysokého štátneho vyznamenania, ktoré mu udelil po?ský prezident Lech Kaczynski. Ocenili ho aj ?estným doktorátom Trnavskej univerzity (1998), ?i Cenou Jána Langoša (2010).
Zdroj feed teraz.sk
