V Iráne vlani popravili najviac ľudí od roku 2015

Ženeva 19. júna (TASR) — V Iráne v minulom roku popravili najmenej 975 ?udí. Je to výrazne viac ako odhadovaných 834 popráv v roku 2023 a najvyšší po?et od roku 2015, uviedla v stredu v Ženeve zástupky?a vysokého komisára OSN pre ?udské práva Nadá Nášifová pri prezentácii správy o situácii v Iráne. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúru AP.

Pä?desiatdva percent rozsudkov smrti bolo vykonaných za drogové trestné ?iny, 43 percent za vraždy, tri percentá za priestupky vo?i bezpe?nosti a dve percentá za sexuálne trestné ?iny. Najmenej štyri popravy boli verejné. V Iráne sa popravy vykonávajú obesením.

Pod?a ?udskoprávnej organizácie Amnesty International sa Irán v minulom roku umiestnil v po?te popráv na druhej prie?ke za ?ínou.

Nášifová pri prezentácii správy naliehala Irán, aby zastavil všetky popravy, ?o by bol prvý krok k ich zákazu. Vyzvala tiež na okamžité diplomatické rokovania na ukon?enie eskalujúceho konfliktu medzi Iránom a Izraelom.

Zvýšil sa aj po?et popravených žien. Pod?a informácií, ktoré získal Úrad Vysokého komisára OSN pre ?udské práva (OHCHR), v roku 2024 popravili v Iráne najmenej 31 žien, o devä? viac oproti najmenej 22 v roku 2023. Z týchto žien 19 popravili za vraždu, pri?om devä? odsúdili za zabitie svojich manželov v prípadoch domáceho násilia, nútených manželstiev alebo manželstiev detí.

Medzi popravenými boli aj ženy a muži spájaní s protestmi, ktoré sa za?ali v septembri 2022 po smrti 22-ro?nej Kurdky Mahsy Amíníovej v policajnej väzbe. Pod?a svedkov ju zbila islamská mravnostná polícia, ktorá ju obvinila z porušenia nariadenia o nosení hidžábu.

V správe sa tiež uvádza, že neúmerne ve?ký po?et popravených pochádzal z radov menšín, vrátane najmenej 108 Balú?ov a 84 Kurdov.

Najmenej 31 ?udí vrátane politických disidentov bolo popravených za trestné ?iny súvisiace s národnou bezpe?nos?ou, ako je špionáž pre Izrael.

OHCHR dostal aj správy o mu?ení, svojvo?nom zadržiavaní a súdnych procesoch, ktoré neboli v súlade s normami.

Pokia? ide o práva na slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromaž?ovania, v správe sa píše, že v roku 2024 bolo za svoju prácu stíhaných najmenej 125 novinárov, z toho aspo? 40 žien.

Nášifová uviedla, že Irán síce spolupracoval s OHCHR, vyjadrila však po?utovanie nad tým, že jeho vláda odmietla prístup nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej misii o Iráne, ktorú zriadila Rada OSN pre ?udské práva (UNHRC).