Parlamentné vo?by sa uskuto?nia 11. novembra a budú v poradí šieste od invázie vedenej Spojenými štátmi z roku 2003, po ktorej bol zvrhnutý sunnitský diktátor Saddám Husajn.
Právo voli? má v Iraku celkovo viac ako 21 miliónov ?udí. O 329 kresiel v parlamente sa uchádza viac než 7740 kandidátov, z ktorých takmer tretinu tvoria ženy.
Vo vo?bách sa bude uplat?ova? starý volebný zákon, ktorý parlament opätovne zaviedol v roku 2023 a ktorý – pod?a mnohých analytikov – zvýhod?uje vä?šie politické strany.
Kým v parlamentných vo?bách v roku 2021 získalo mandát približne 70 nezávislých kandidátov, v nadchádzajúcich vo?bách ich kandiduje iba 75.
Pozorovatelia sa obávajú, že volebná ú?as? by mohla klesnú? pod rekordne nízku úrove? z roku 2021, ke? hlasovalo len 41 percent voli?ov. Tento o?akávaný trend odráža apatiu a skepsu obyvate?stva v Iraku, ktorý je povestný zakoreneným klientelizmom, zlým riadením a rozšírenou korupciou.
AFP doplnila, že vplyvný šiitský duchovný Muktadá as-Sadr vyzval svojich stúpencov, aby vo?by bojkotovali, pri?om ich ozna?il za „falošné“.
Irackej politike od americkej invázie dominuje kedysi utlá?aná šiitská vä?šina. Významnú úlohu v nadchádzajúcich vo?bách zohrávajú vplyvní šiitskí predstavitelia vrátane bývalého premiéra Núrího al-Málikího, duchovného Ammára al-Hakíma a ?udí blízkych viacerým proiránskym ozbrojeným skupinám.
Kandiduje aj sú?asný premiér Muhammad Šijá as-Súdání, ktorý bol zvolený v roku 2022 s podporou proiránskych strán a ktorý sa uchádza o druhé funk?né obdobie. O?akáva sa, že kandidáti blízki premiérovi získajú v parlamente výrazný po?et mandátov.
Pod?a zvyklostí zavedených v Iraku po invázii post premiéra zastáva šiitský moslim, funkciu predsedu parlamentu sunnita a prevažne ceremoniálny úrad prezidenta Kurd.
Zdroj feed teraz.sk
