V Gruzínsku boli protesty proti návrhu zákona o zahraničných agentoch

Tbilisi 10. apríla (TASR) – Tisíce ľudí protestovali v utorok v gruzínskej metropole Tbilisi proti plánom vlády opätovne zaviesť legislatívu zameranú na obmedzenie mimovládnych organizácií financovaných zo zahraničia. Podľa informácií agentúry DPA sa na demonštrácii pred parlamentom zúčastnilo zhruba 10.000 ľudí.

Predmetný zákon presadzuje vládnuca strana Gruzínsky sen. V súlade s ním by museli všetky mimovládne organizácie, ktoré získavajú viac ako 20 percent svojich financií zo zahraničia, podávať každoročne vyhlásenie. DPA pripomína, že v Gruzínsku pôsobí mnoho takýchto mimovládok, ktoré sú závislé od financovania zo Západu. Kritici tak vládu obviňujú, že legislatívou sa snaží oslabiť v krajine tzv. prozápadné sily.

Zákon je podobný legislatíve o „zahraničných agentoch“, aká platí v Rusku, pričom tam stigmatizuje organizácie či jednotlivcov financovaných Západom a používa sa najmä na umlčiavanie disentu. Gruzínska vláda sa ho snažila zaviesť už vlani, vtedy však v krajine vyvolal masové protesty a z parlamentu ho tak napokon stiahla.

Prozápadne orientovaná gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová teraz vyjadrila presvedčenie, že podobný osud čaká aj novú a len mierne pozmenenú legislatívu, ktorú nazvala ruským projektom. Zurabišviliová uviedla, že krajina má na výber medzi „nezávislosťou a zotročením, Európou alebo Ruskom“, pričom dodala, že Gruzínci vedia „aká je ich voľba“.

Protest pred parlamentom ukončila gruzínska hymna a tiež Beethovenova Óda na radosť, ktorá je zase hymnou Európskej únie. Organizátori avizovali, že v takýchto zhromaždeniach budú pokračovať. Ďalšia masová demonštrácia je plánovaná na budúci pondelok, keď má o legislatíve rokovať parlamentný výbor.

Gruzínsko získalo v decembri 2023 štatút kandidátskej krajiny na vstup do EÚ pod podmienkou, že podnikne kroky k fungovaniu slobodnej občianskej spoločnosti a bude bojovať proti „dezinformáciám proti Európskej únii a jej hodnotám.“ Ambície vstúpiť do EÚ aj NATO sú zakotvené aj v gruzínskej ústave, pričom tamojšia vládnuca strana tvrdí, že je odhodlaná ich presadzovať.

Gruzínsko, ktoré sa dlhodobo zmieta medzi politickým vplyvom EÚ a susedného Ruska, čakajú ešte v tomto roku parlamentné voľby. V krajine sú dva separatistické regióny, Abcházsko a Južné Osetsko, ktoré Moskva po krátkej vojne s Tbilisi v roku 2008 uznala samostatné štáty. Oba regióny tvoria asi pätinu gruzínskeho územia a sú silne závislé od Ruska. Okrem Ruska ich uznalo len pár krajín, pričom podľa Západu ich Moskva fakticky anektovala.