Predmetný zákon presadzuje vládnuca strana Gruzínsky sen. V súlade s ním by museli všetky mimovládne organizácie, ktoré získavajú viac ako 20 percent svojich financií zo zahrani?ia, podáva? každoro?ne vyhlásenie. DPA pripomína, že v Gruzínsku pôsobí mnoho takýchto mimovládok, ktoré sú závislé od financovania zo Západu. Kritici tak vládu obvi?ujú, že legislatívou sa snaží oslabi? v krajine tzv. prozápadné sily.
Zákon je podobný legislatíve o „zahrani?ných agentoch“, aká platí v Rusku, pri?om tam stigmatizuje organizácie ?i jednotlivcov financovaných Západom a používa sa najmä na uml?iavanie disentu. Gruzínska vláda sa ho snažila zavies? už vlani, vtedy však v krajine vyvolal masové protesty a z parlamentu ho tak napokon stiahla.
Prozápadne orientovaná gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová teraz vyjadrila presved?enie, že podobný osud ?aká aj novú a len mierne pozmenenú legislatívu, ktorú nazvala ruským projektom. Zurabišviliová uviedla, že krajina má na výber medzi „nezávislos?ou a zotro?ením, Európou alebo Ruskom“, pri?om dodala, že Gruzínci vedia „aká je ich vo?ba“.
Protest pred parlamentom ukon?ila gruzínska hymna a tiež Beethovenova Óda na rados?, ktorá je zase hymnou Európskej únie. Organizátori avizovali, že v takýchto zhromaždeniach budú pokra?ova?. ?alšia masová demonštrácia je plánovaná na budúci pondelok, ke? má o legislatíve rokova? parlamentný výbor.
Gruzínsko získalo v decembri 2023 štatút kandidátskej krajiny na vstup do EÚ pod podmienkou, že podnikne kroky k fungovaniu slobodnej ob?ianskej spolo?nosti a bude bojova? proti „dezinformáciám proti Európskej únii a jej hodnotám.“ Ambície vstúpi? do EÚ aj NATO sú zakotvené aj v gruzínskej ústave, pri?om tamojšia vládnuca strana tvrdí, že je odhodlaná ich presadzova?.
Gruzínsko, ktoré sa dlhodobo zmieta medzi politickým vplyvom EÚ a susedného Ruska, ?akajú ešte v tomto roku parlamentné vo?by. V krajine sú dva separatistické regióny, Abcházsko a Južné Osetsko, ktoré Moskva po krátkej vojne s Tbilisi v roku 2008 uznala samostatné štáty. Oba regióny tvoria asi pätinu gruzínskeho územia a sú silne závislé od Ruska. Okrem Ruska ich uznalo len pár krajín, pri?om pod?a Západu ich Moskva fakticky anektovala.
Zdroj feed teraz.sk
