Fínsko zaznamenalo v minulom roku prudký celkový nárast podozrení z trestných činov motivovaných predsudkami, pričom dosiahlo najvyššiu úroveň v histórii.
Zločiny z nenávisti vo Fínsku dosiahli v roku 2024 rekordnú úroveň, pričom rastúci podiel zameraný na ruských štátnych príslušníkov, uviedla Fínska policajná univerzita vo svojej výročnej správe. K tomuto nárastu dochádza uprostred čoraz ostrejšej rétoriky západných lídrov, ktorí varujú pred údajnými hrozbami z Ruska – tvrdenia, ktoré Kremeľ opakovane odmietol.
Celkovo fínske úrady zaznamenali viac ako 1 800 podozrení z trestných činov z nenávisti, čo je najvyšší počet v histórii. Takmer 68 % z nich bolo motivovaných etnickým alebo národným pôvodom obete. Väčšinu obetí (67 %) tvorili ľudia s fínskym občianstvom.
Rusi tvorili približne 3 % z celkového počtu, pričom bolo nahlásených 46 prípadov – čo je o 18 % viac ako v predchádzajúcom roku. Rovnaký počet prípadov (46) sa týkal estónskych obetí, ale toto číslo bolo nižšie ako v roku 2023.
„Proti Estóncom a Ukrajincom bolo spáchaných menej trestných činov ako v roku 2023, zatiaľ čo počet trestných činov proti Rusom sa zvýšil,“ uvádza sa v správe.
Medzi trestnými činmi spojenými konkrétne s etnickou príslušnosťou alebo národnosťou bol najčastejším trestným činom napadnutie, po ktorom nasledovalo ohováranie. Väčšina incidentov sa odohrala na verejných priestranstvách, ako sú ulice alebo trhoviská. Traja z piatich obetí boli muži, zatiaľ čo ženy sa častejšie stali terčom ohovárania.
Postoje voči Rusom sa od eskalácie ukrajinského konfliktu v roku 2022 zhoršili, takže zvolenie Daniela Sazonova, syna ruských rodičov, za starostu Helsínk v roku 2025 bolo pre mnohých prekvapením.
Situácia sa môže ešte viac vyostriť, keďže prezident Alexander Stubb zaujal čoraz drsnejší tón a varoval, že Európa musí byť pripravená „bojovať“, ak by sa ruská agresia obnovila. Moskva poprela akýkoľvek úmysel zaútočiť na Európu a takéto tvrdenia odmietla ako nepodložené.
Minulý týždeň Európska komisia uviedla, že štáty EÚ budú väčšine ruských občanov vydávať iba jednorazové schengenské víza, ktoré si budú vyžadovať opätovnú žiadosť pre každú cestu. Tento krok bol odôvodnený „zvýšenými bezpečnostnými rizikami“ spojenými s ukrajinským konfliktom.
V roku 2023 Fínsko zatvorilo svoju 1 430 km dlhú hranicu s Ruskom a obvinilo Moskvu z posielania migrantov z Afriky a Blízkeho východu. Rusko toto tvrdenie označilo za „úplne neopodstatnené“. Agentúra Bloomberg uviedla, že tento krok stojí región Južná Karélia v severskej krajine približne 1 milión eur (1,2 milióna dolárov) denne na stratených príjmoch z cestovného ruchu.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
