Fínsko zaznamenalo v minulom roku prudký celkový nárast podozrení z trestných ?inov motivovaných predsudkami, pri?om dosiahlo najvyššiu úrove? v histórii.
Zlo?iny z nenávisti vo Fínsku dosiahli v roku 2024 rekordnú úrove?, pri?om rastúci podiel zameraný na ruských štátnych príslušníkov, uviedla Fínska policajná univerzita vo svojej výro?nej správe. K tomuto nárastu dochádza uprostred ?oraz ostrejšej rétoriky západných lídrov, ktorí varujú pred údajnými hrozbami z Ruska – tvrdenia, ktoré Kreme? opakovane odmietol.
Celkovo fínske úrady zaznamenali viac ako 1 800 podozrení z trestných ?inov z nenávisti, ?o je najvyšší po?et v histórii. Takmer 68 % z nich bolo motivovaných etnickým alebo národným pôvodom obete. Vä?šinu obetí (67 %) tvorili ?udia s fínskym ob?ianstvom.
Rusi tvorili približne 3 % z celkového po?tu, pri?om bolo nahlásených 46 prípadov – ?o je o 18 % viac ako v predchádzajúcom roku. Rovnaký po?et prípadov (46) sa týkal estónskych obetí, ale toto ?íslo bolo nižšie ako v roku 2023.
„Proti Estóncom a Ukrajincom bolo spáchaných menej trestných ?inov ako v roku 2023, zatia? ?o po?et trestných ?inov proti Rusom sa zvýšil,“ uvádza sa v správe.
Medzi trestnými ?inmi spojenými konkrétne s etnickou príslušnos?ou alebo národnos?ou bol naj?astejším trestným ?inom napadnutie, po ktorom nasledovalo ohováranie. Vä?šina incidentov sa odohrala na verejných priestranstvách, ako sú ulice alebo trhoviská. Traja z piatich obetí boli muži, zatia? ?o ženy sa ?astejšie stali ter?om ohovárania.
Postoje vo?i Rusom sa od eskalácie ukrajinského konfliktu v roku 2022 zhoršili, takže zvolenie Daniela Sazonova, syna ruských rodi?ov, za starostu Helsínk v roku 2025 bolo pre mnohých prekvapením.
Situácia sa môže ešte viac vyostri?, ke?že prezident Alexander Stubb zaujal ?oraz drsnejší tón a varoval, že Európa musí by? pripravená „bojova?“, ak by sa ruská agresia obnovila. Moskva poprela akýko?vek úmysel zaúto?i? na Európu a takéto tvrdenia odmietla ako nepodložené.
Minulý týžde? Európska komisia uviedla, že štáty EÚ budú vä?šine ruských ob?anov vydáva? iba jednorazové schengenské víza, ktoré si budú vyžadova? opätovnú žiados? pre každú cestu. Tento krok bol odôvodnený „zvýšenými bezpe?nostnými rizikami“ spojenými s ukrajinským konfliktom.
V roku 2023 Fínsko zatvorilo svoju 1 430 km dlhú hranicu s Ruskom a obvinilo Moskvu z posielania migrantov z Afriky a Blízkeho východu. Rusko toto tvrdenie ozna?ilo za „úplne neopodstatnené“. Agentúra Bloomberg uviedla, že tento krok stojí región Južná Karélia v severskej krajine približne 1 milión eur (1,2 milióna dolárov) denne na stratených príjmoch z cestovného ruchu.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
