… “utíchli stroje, zastavil sa čas. Po uverejnení správy o smrti predsedu Rady ministrov ZSSR a tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu J. V. Stalina 6. marca 1953, zaľahol smútok na našu krajinu. Smútia starí a i mladí“…. takto, alebo podobne vykresľovali náladu v spoločnosti socialistické médiá.
Zomrel vodca socialistického sveta, ospevovaný osloboditeľ a zosobnená nádej komunistickej budúcnosti. Všetci museli smútiť. Navonok aj tí, ktorým stalinský režim spôsobil utrpenie a zo života urobil peklo. V ich mysliach však svitla nádej, že po smrti diktátora sa môžu veci zmeniť k lepšiemu.
„Štátne zástavy lemované čiernou stuhou spustili na pol žrde. Do okien vyložili čiernou stuhou pretiahnuté portréty Josifa Vissarionoviča Stalina. Objavili sa heslá Stalin žije v nás, v srdci každého poctivého človeka… Všetci si uvedomujeme, že len vďaka víťazstvu socializmu v ZSSR, ktoré je úzko spojené s menom Stalina, môžeme prikročiť aj u nás k socialistickej výstavbe vlasti. Preto jeho smrť nás zasiahla hlboko“, píše sa v archívnej správe TASR.
Zdroj feed teraz.sk
