V Bruseli sa schádzajú európski lídri, aby na bezpečnostnom a obrannom summite Európskej rady rokovali o budúcnosti Ukrajiny a o novom finančnom balíku na obranu , keďže na druhej strane Atlantiku americký prezident Donald Trump presadzuje urýchlenú mierovú dohodu. Informuje Euronews
Dnešný mimoriadny summit zvolal predseda Európskej rady António Costa v reakcii na rozhodnutie Donalda Trumpa začať rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom s cieľom dospieť k mierovej dohode.
Reakcia na Trumpa
V Bruseli sa dnes schádza 27 lídrov členských štátov Európskej únie. Témou summitu je “rokovanie o budúcnosti Ukrajiny“, ktorá je kandidátskou krajinou na vstup do bloku, v reakcii na Trumpovu požiadavku, aby sa dohoda o ukončení vojny s Ruskom uzavrela čo najskôr. K rokovaniam Európskej rady je pozvaný aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Ide o prvé stretnutie hláv štátov a vlád v jednej miestnosti, odkedy americký prezident uskutočnil 90-minútový telefonát s Vladimirom Putinom a rozhodol sa začať rokovania o ukončení konfliktu, ktorý sa tiahne už tretí rok.
Trumpova čoraz väčšia ústretovosť voči vyjadreniam Kremľa a jeho mimoriadna konfrontácia s Volodymyrom Zelenským v Oválnej pracovni z minulého piatka hlboko rozrušili európskych lídrov. Trump v niektorých z nich vyvolal obavy, že Washington sa dohodne s Moskvou bez účasti Európskej únie a potom prinúti Kyjev, aby prijal dohodu.
Napätie sa tento týždeň mierne zmiernilo po tom, ako Zelenskyj zmenil kurz –oľutoval svoje neúctivé správanie v Oválnej pracovni a pochválil Trumpovo “silné vedenie“. Republikán reagoval pozitívne a povedal, že si Zelenského slová “váži“.
„Je čas ukončiť túto nezmyselnú vojnu. Ak chcete ukončiť vojnu, musíte hovoriť s oboma stranami,“ povedal Trump v silnom prejave v Kongrese.
Napriek zjavnému uvoľneniu vzťahov Biely dom zachoval dočasné pozastavenie vojenskej pomoci a výmeny spravodajských informácií s Kyjevom. Ide o dve kľúčové rozhodnutia, ktoré môžu mať pre krajinu v kritickom čase na bojisku katastrofálne následky.
„Spojené štáty americké, náš spojenec, zmenili svoj postoj k tejto vojne, menej podporujú Ukrajinu a ponechávajú pochybnosti o tom, čo bude nasledovať,“ vyjadril sa francúzsky prezident Emmanuel Macron v televíznom prejave. „Chcem veriť, že USA budú stáť na našej strane, ale musíme byť pripravení na to, že to tak nebude,“ dodal.
Keď sa vo štvrtok stretnú na mimoriadnom summite, ktorý bol zvolaný v reakcii na rozhovory medzi USA a Ruskom, 27 lídrov sa pokúsi vyjadriť jednotu a odhodlanie v rámci kolektívnej podpory Ukrajiny a odpovedať na niektoré z najnaliehavejších otázok, napríklad aké bezpečnostné záruky si môže EÚ dovoliť poskytnúť, koľko ďalších peňazí je ochotná vyčleniť na túto vojnu a ako ďaleko môže zájsť, aby nahradila neprítomnosť amerických zdrojov.
Lídri budú pravdepodobne diskutovať aj o otázke, či vymenovať osobitného vyslanca pre rokovania, hoci v tejto fáze sa pravdepodobne nepredloží žiadny užší zoznam mien.
Zelenskyj pricestuje do mesta, aby osobne oslovil hlavy štátov a vlád.
“Jednota”
Európsku “jednotu“ však môže nalomiť maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý sa plne spojil s novou americkou administratívou a pohrozil, že zmarí akúkoľvek novú iniciatívu, ktorá by podľa neho mohla oslabiť Trumpovu snahu o uzavretie mierovej dohody.
Orbán je najmä proti prístupu “mier prostredníctvom sily“, ktorý presadzuje tzv. “koalícia ochotných“, ktorá vznikla na víkendovom stretnutí v Londýne. Orbán sa obáva, že tento prístup zahŕňa ďalšiu vojenskú pomoc Kyjevu.
„Za vlády prezidenta Trumpa vzniká strategická priepasť, transatlantický rozkol medzi väčšinou Európy a USA,“ povedal Orbán pred samitom a tým určil tón.
V tejto fáze nie je jasné, aký veľký vplyv bude mať Orbán na spoločné závery samitu, ktoré sa musia schváliť konsenzom. Maďarský premiér v minulosti pohrozil právom veta, avšak v poslednej chvíli ustúpil (naposledy v otázke ruských sankcií).
Zdroj telegram
