Bielorusko, ktoré má 9,5 milióna obyvateľov, zažívalo masové protesty proti spornému zvoleniu prezidenta Alexandra Lukašenka v auguste 2020 na šieste volebné obdobie. Bieloruská opozícia a západné krajiny odsúdili voľby ako zmanipulované.
Odvtedy zadržali bieloruské úrady vyše 35.000 ľudí. Mnohí z nich uvádzajú, že boli vo väzbe mučení, donútení ujsť z krajiny a úradmi označení za „extrémistov“. Úrady zadržali aj právnikov, ktorí za posledné štyri roky poskytovali právnu pomoc politickým väzňom a ich rodinám.
Najnovšia vlna zatýkania, pri ktorej zadržali 12 obhajcov, prebehla 28. februára v mnohých bieloruských mestách, ale najavo vyšla len v nedávnych dňoch. Aktivisti za ľudské a občianske práva nevedia, koľkí zo zadržaných právnikov sú ešte stále za mrežami.
„Tlak na právnickú obec cez masové zatýkanie a razie… je porušením práv občana na kvalifikovanú právnu pomoc,“ uviedlo v oznámení sedem bieloruských skupín na ochranu práv.
Bielorusko v roku 2021 zakázalo súkromné právnické firmy a obhajcov odvtedy zaradili do štátnych asociácií, na ktoré pozorne dohliada ministerstvo spravodlivosti.
Viasna, najstaršia a najvýznamnejšia ľudskoprávna organizácia, uviedla, že od roku 2020 bolo najmenej 23 prípadov právnikov zadržiavaných za obhajobu ľudí, ktorých podľa tejto skupiny zatkli z politických dôvodov. Vyše 500 právnikov prišlo o právnickú licenciu a profesiu opustili. Keďže v Bielorusku čelili prenasledovaniu, mnohí odišli do zahraničia.
Ľudskoprávny aktivista z Viasny Pavel Sapelka povedal pre agentúru AP, že je čoraz ťažšie nájsť právnika pre politických väzňov.
„V Bielorusku je katastrofálna situácia v ľudských právach, keď nielen opoziční politici a aktivisti, ale už aj ich právnici miznú vo väzeniach bez možnosti byť v styku s vonkajším svetom,“ uviedol Sapelka.
Zdroj feed teraz.sk
