V rámci jedného z bodov programu ú?astníci vkladali ruže do štrbín medzi panelmi zo zachovanej ?asti Berlínskeho múru.
V kaplnke zmierenia, ktorá je sú?as?ou pamätníka Berlínskeho múru, sa konala aj modlitebná bohoslužba.
Pozd?ž asi štyri kilometre dlhej ?asti trasy, po ktorej viedol Berlínsky múr, obyvatelia nemeckého hlavného mesta pred oslavami vztý?ili množstvo bilbordov a plagátov.
V sobotu ve?er sa v Berlíne uskuto?ní aj Koncert za slobodu za ú?asti 700 hudobníkov, ktorý bude vyvrcholením osláv.
Pod?a agentúry DPA berlínsky primátor Kai Wegner vo svojom príhovore k ú?astníkom jedného z podujatí pripomenul, že 9. november je pre Nemecko osudným d?om v pozitívnom i negatívnom zmysle. Na tento dátum nepripadá len pád Berlínskeho múru v roku 1989, ale aj za?iatok nacistami vedenej vlny teroru proti Židom v roku 1938, ktorý sa stal známym ako Krištá?ová noc.
Wegner vo svojom prejave pripomenul, že v roku 1989 „odvážni ob?ania jednoducho odstránili múr svojim tlakom“. Zdôraznil tiež hodnotu slobody, pri?om uviedol, že ?udia, ktorí v roku 1989 pokojne demonštrovali, by mali by? považovaní za vzory a vyjadril nádej, že duch optimizmu a solidarity z roku 1989 sa vráti.
V prítomnosti nemeckého prezidenta Wegner vyzval Nemcov, aby sa zasadzovali za slobodu. „Sloboda a demokracia nikdy neboli samozrejmos?ou,“ zdôraznil Wegner a upozornil, že v sú?asnosti sloboda ?elí útokom vonkajších i vnútorných síl.
Spolkový kancelár Olaf Scholz, ktorého koalícia sa tento týžde? zrútila, v posolstve národu – zverejnenom v noci na sobotu – povedal, že ideály slobody z roku 1989 „nie sú nie?ím, ?o môžeme považova? za samozrejmos?“.
Scholz vo svojom príspevku volal po solidarite, najmä v kontexte momentálnej globálnej politickej situácie.
„Naša spolo?ná história z jesene roku 1989 nám ukazuje, ako dosiahneme naše ciele: ke? budeme stá? spolu, spolu za mier a slobodu, za bezpe?nos? a prosperitu, právny štát a demokraciu,“ povedal kancelár.
Zárove? poukázal na to, že svojou mierou k pádu Berlínskeho múru prispeli aj susedné štáty v strednej a východnej Európe. „Ví?azstvo slobody v jeseni roku 1989 bolo paneurópskym ví?azstvom,“ vyhlásil.
Na osobitnú úlohu po?ského hnutia Solidarita pri rozvoji hnutí obhajujúcich práva a slobody vo východnej a strednej Európe poukázal aj riadite? Nadácie Berlínskeho múru Axel Klausmeier.
Berlínsky múr sa za?al stava? v noci z 12. na 13. augusta 1961, meral celkovo 155 kilometrov, pri?om 45 kilometrov z neho pretínalo Berlín.
Múr bol vysoký takmer štyri metre a na východnej strane múru sa nachádzalo elektrické oplotenie, ostnaté drôty a tzv. pás smrti – mimoriadne strážený úsek s opevneniami, strážnymi vežami a mínami. Dosta? sa ceze? do západného Nemecka sa pokúsilo vyše 100.000 ?udí. Pod?a najnovších výskumov v rokoch 1961-89 zahynulo pri pokuse o útek vyše 300 ?udí.
Zdroj feed teraz.sk
