Okrem hláv štátov zavítali do mesta napríklad spoluzakladate? mediarskeho podniku Jakub Fugger, synovia Márie Terézie Jozef a Leopold so svojím nastávajúcim švagrom Albertom, rakúsky arcivojvoda František Karol, otec cisára Františka Jozefa I., palatín Jozef Anton, ?udovít Štúr ?i škótsky historik a ochranca práv Slovákov v Rakúsko-Uhorsku Robert William Seton-Watson.
„V rámci prednášky sa návštevníci dozvedia cie?, priebeh a výsledky pobytov uhorských krá?ov ?udovíta I., Žigmunda Luxemburského a Mateja Korvína s manželkou Beatrix Aragónskou, ?eskoslovenských, respektíve ?eských a slovenských prezidentov, ale i bývalého bulharského cára Ferdinanda Coburga, ktorý strávil v meste najviac ?asu od konca februára do Ve?kej noci 1941. Dokonca v Národnom dome oslávil svoje 80. narodeniny,“ priblížil historik.
Pod?a neho sa však Banskobystri?ania nie každej návšteve tešili.
„Pravdepodobne najmenej vítaný bol príchod prezidenta Jozefa Tisa, ktorý po porážke SNP vyznamenával nemeckých vojakov na hlavnom námestí. Práve s oslavami výro?ia SNP sa spája hustá koncentrácia domácich i zahrani?ných delegátov. Po?as socializmu ich tvorili iba štátnici z východnej Európy. V roku 1964 prvý a poslednýkrát navštívil Banskú Bystricu najvyšší predstavite? ZSSR Nikita Sergejevi? Chruš?ov. Málokto vie, že práve pri tejto príležitosti bol mariánsky st?p z námestia premiestnený do areálu mestského hradu. Socha Panny Márie nemohla by? z ideologických dôvodov za tribúnou,“ konštatoval Ra?ko.
Najviac prezidentov sa stretlo v meste pod Urpínom na oslavách 50. výro?ia SNP a to šes? – slovenský, ?eský, po?ský, ma?arský, bulharský a slovinský spolu s ve?vyslanky?ou USA pri OSN. Do dejín mesta sa navždy zapíše návšteva britského krá?a Karola III., vtedy ešte princa Charlesa v roku 2000 ako aj návšteva pápeža Jána Pavla II. v roku 2003.
Zdroj feed teraz.sk
