Okrem hláv štátov zavítali do mesta napríklad spoluzakladateľ mediarskeho podniku Jakub Fugger, synovia Márie Terézie Jozef a Leopold so svojím nastávajúcim švagrom Albertom, rakúsky arcivojvoda František Karol, otec cisára Františka Jozefa I., palatín Jozef Anton, Ľudovít Štúr či škótsky historik a ochranca práv Slovákov v Rakúsko-Uhorsku Robert William Seton-Watson.
„V rámci prednášky sa návštevníci dozvedia cieľ, priebeh a výsledky pobytov uhorských kráľov Ľudovíta I., Žigmunda Luxemburského a Mateja Korvína s manželkou Beatrix Aragónskou, československých, respektíve českých a slovenských prezidentov, ale i bývalého bulharského cára Ferdinanda Coburga, ktorý strávil v meste najviac času od konca februára do Veľkej noci 1941. Dokonca v Národnom dome oslávil svoje 80. narodeniny,“ priblížil historik.
Podľa neho sa však Banskobystričania nie každej návšteve tešili.
„Pravdepodobne najmenej vítaný bol príchod prezidenta Jozefa Tisa, ktorý po porážke SNP vyznamenával nemeckých vojakov na hlavnom námestí. Práve s oslavami výročia SNP sa spája hustá koncentrácia domácich i zahraničných delegátov. Počas socializmu ich tvorili iba štátnici z východnej Európy. V roku 1964 prvý a poslednýkrát navštívil Banskú Bystricu najvyšší predstaviteľ ZSSR Nikita Sergejevič Chruščov. Málokto vie, že práve pri tejto príležitosti bol mariánsky stĺp z námestia premiestnený do areálu mestského hradu. Socha Panny Márie nemohla byť z ideologických dôvodov za tribúnou,“ konštatoval Račko.
Najviac prezidentov sa stretlo v meste pod Urpínom na oslavách 50. výročia SNP a to šesť – slovenský, český, poľský, maďarský, bulharský a slovinský spolu s veľvyslankyňou USA pri OSN. Do dejín mesta sa navždy zapíše návšteva britského kráľa Karola III., vtedy ešte princa Charlesa v roku 2000 ako aj návšteva pápeža Jána Pavla II. v roku 2003.
Zdroj feed teraz.sk