Režim, ktorý začal svoju éru datovať od 28. februára 1948, sa nijako netajil zámermi minimalizovať vplyv cirkvi v krajine. Ani KSČ si však nedovolila „zrušiť“ Vianoce. Namiesto toho sa pokúsila o ich premenu na také, v ktorých viac nebude miesta pre spiritualitu, kresťanské zvyky či odkazy na prvorepublikové tradície. Detské predstavy o Ježiškovi museli ustúpiť novo presadzovanému vzoru sovietskeho Deda Mráza.
„Podľa predstáv vládnucej moci mal zmiznúť hlavný symbol Vianoc – jezuliatko v jasličkách. Na základe jeho ‚vymazania‘ potom vznikla téza, že ak neexistuje malý Ježiško, ktorý nadeľuje darčeky, potom nemôže a nikdy ani nemohol existovať dospelý Ježiš. V boji proti nemu sa KSČ rozhodla v prvom rade zamerať na deti. Z pultov kníhkupectiev boli sťahované publikácie pre najmenších, ktoré prezentovali dovtedajšiu podobu Vianoc. Prednáška sa zameria na analýzu spôsobu slávenia vianočných sviatkov v Československu v rokoch 1948-1989. Hlavný dôraz bude klásť na podoby a premeny, ktorými sviatočné ríty v zmienenom období prešli a ukáže vplyv ideológie a propagandy na postupy pri prezentovaní tohto obdobia,“ priblížila Hasarová.
Ako doplnila, celoštátna akcia príchodu Deda Mráza do Československa ako postavy, ktorá mala suplovať sv. Mikuláša i Ježiška v jednom, sa konala v roku 1951.
„Aj napriek všetkej snahe organizátorov sa však zdá, že prvé ročníky Deda Mráza v Československu neboli veľmi úspešnými. Situácia s ním len odzrkadľovala celú snahu štátostrany o zmenu vianočnej symboliky. Aj keď sa komunistický režim snažil v priebehu pár rokov zmeniť zaužívané tradície, mnohé z rodín i naďalej v súkromí svojich príbytkov rozkladali miniatúrne betlehemy a spievali ‚zakázané‘ koledy,“ dodala historička.
Zdroj feed teraz.sk
