Podľa prokuratúry Sargsjan spolu s už zadržaným arcibiskupom Arménskej apoštolskej cirkvi Bagratom Galstanjanom a ďalšími osobami od júla 2024 do marca 2025 plánovali sériu teroristických útokov a násilné prevzatie moci v Arménsku.
Agentúra AP uviedla, že Sargsjan v prejave pred hlasovaním vyhlásil, že o jeho osude bolo aj tak rozhodnuté vopred. Dodal, že Arménsko sa stalo „baštou diktatúry“. Následne sa sám dostavil do sídla Vyšetrovacieho výboru, ktorý ho spolu s ďalšími 15 osobami viní zo sprisahania s cieľom zvrhnúť vládu.
Opozícia, jej podporovatelia a časť kléru vplyvnej Arménskej apoštolskej cirkvi v posledných mesiacoch organizovali protesty proti premiérovi Pašinjanovi, najmä v súvislosti s tým, že súhlasil s územnými ústupkami v dlhoročnom spore s Azerbajdžanom.
Hoci práve územné ústupky boli hlavnou príčinou protestov, kritika voči Pašinjanovi sa postupne rozšírila o ďalšie témy. V uplynulých týždňoch sa výrazne prehĺbilo aj napätie medzi vládou a cirkvou.
Pašinjan v pondelok na sociálnej sieti oznámil, že Arménsku apoštolskú cirkev „oslobodí od jej protikresťanského, cudzoložného, protinárodného a protištátneho vedenia“. Tým narážal na tvrdenie, že katolikos Karekin II. mal nemanželské dieťa.
Premiér následne vyzval veriacich, aby Karekina zbavili funkcie pre údajné nemorálne správanie. Predstavitelia cirkvi reagovali tvrdením, že Pašinjan je údajne obrezaný, čo by znamenalo, že nie je kresťan. Na to premiér kontroval, že je pripravený Karekinovi svoje genitálie ukázať.
V súvislosti s rastúcim odporom voči premiérovi podnikla arménska polícia v pondelok raziu v sídle jedného z hlavných dodávateľov elektriny v krajine. Spoločnosť vlastní rusko-arménsky miliardár Samvel Karapetjan, ktorý čelí obvineniu z výziev na odstúpenie Pašinjanovej vlády. Niekoľko dní po jeho zadržaní parlament schválil zákon umožňujúci znárodnenie jeho firmy.
Zdroj feed teraz.sk
