Na jednej z najväčších protivládnych demonštrácií od nástupu Mileiho do úradu vlani v decembri sa v centre Buenos Aires zúčastnilo podľa polície okolo 100.000 ľudí (organizátori odhadli počet účastníkov na pol milióna), vrátane študentov, rodičov, učiteľov, zamestnancov univerzít, ale aj odborárov a predstaviteľov opozičných strán. Protestujúci sa následne vydali k sídlu prezidenta.
Demonštrácie sa konali aj v iných mestách, napríklad v Córdobe.
Protesty boli zvolané po tom, čo sa vláda rozhodla znížiť rozpočet verejných univerzít na akademický rok 2024 o 71 percent napriek tomu, že inflácia za posledných dvanásť mesiacov dosiahla 288 percent.
Ak sa finančné prostriedky nezvýšia, napríklad prestížna univerzita v Buenos Aires (UBA) by už od polovice roka nemohla vyplácať zamestnancom platy, informovali noviny La Nación. Niektoré fakulty už zaviedli núdzové opatrenia na zníženie nákladov, vrátane obmedzenia osvetlenia v spoločných priestoroch, používania výťahov a skrátenia otváracích hodín knižníc. Agentúra AP pripomenula, že na UBA študovalo päť nositeľov Nobelovej ceny a 17 prezidentov.
Škrty vo financovaní univerzít sú súčasťou „šokovej terapie“, ktorú Milei oznámil pri svojom nástupe do úradu a chce ňou dostať pod kontrolu infláciu. Systém vzdelávania v Argentíne je pritom považovaný za jeden z najlepších v Latinskej Amerike. Štúdium na tamojších verejných vysokých školách je bezplatné aj pre cudzincov a do tejto juhoamerickej krajiny prichádza študovať aj veľa mladých ľudí z iných krajín.
V príspevku na sieti X zverejnenom cez víkend Milei spochybnil míňanie finančných prostriedkov verejnými univerzitami a uviedol, že sú využívané „na pochybné podnikanie a indoktrináciu“. V pondelok jeho hovorca Manuel Adorni povedal, že verejný vzdelávací systém v krajine už desaťročia upadá a počet absolventov univerzít klesá.
Zdroj feed teraz.sk
