Na jednej z najvä?ších protivládnych demonštrácií od nástupu Mileiho do úradu vlani v decembri sa v centre Buenos Aires zú?astnilo pod?a polície okolo 100.000 ?udí (organizátori odhadli po?et ú?astníkov na pol milióna), vrátane študentov, rodi?ov, u?ite?ov, zamestnancov univerzít, ale aj odborárov a predstavite?ov opozi?ných strán. Protestujúci sa následne vydali k sídlu prezidenta.
Demonštrácie sa konali aj v iných mestách, napríklad v Córdobe.
Protesty boli zvolané po tom, ?o sa vláda rozhodla zníži? rozpo?et verejných univerzít na akademický rok 2024 o 71 percent napriek tomu, že inflácia za posledných dvanás? mesiacov dosiahla 288 percent.
Ak sa finan?né prostriedky nezvýšia, napríklad prestížna univerzita v Buenos Aires (UBA) by už od polovice roka nemohla vypláca? zamestnancom platy, informovali noviny La Nación. Niektoré fakulty už zaviedli núdzové opatrenia na zníženie nákladov, vrátane obmedzenia osvetlenia v spolo?ných priestoroch, používania vý?ahov a skrátenia otváracích hodín knižníc. Agentúra AP pripomenula, že na UBA študovalo pä? nosite?ov Nobelovej ceny a 17 prezidentov.
Škrty vo financovaní univerzít sú sú?as?ou „šokovej terapie“, ktorú Milei oznámil pri svojom nástupe do úradu a chce ?ou dosta? pod kontrolu infláciu. Systém vzdelávania v Argentíne je pritom považovaný za jeden z najlepších v Latinskej Amerike. Štúdium na tamojších verejných vysokých školách je bezplatné aj pre cudzincov a do tejto juhoamerickej krajiny prichádza študova? aj ve?a mladých ?udí z iných krajín.
V príspevku na sieti X zverejnenom cez víkend Milei spochybnil mí?anie finan?ných prostriedkov verejnými univerzitami a uviedol, že sú využívané „na pochybné podnikanie a indoktrináciu“. V pondelok jeho hovorca Manuel Adorni povedal, že verejný vzdelávací systém v krajine už desa?ro?ia upadá a po?et absolventov univerzít klesá.
Zdroj feed teraz.sk
