V Ankare predĺžili zákaz protestov do 1. apríla

Ankara 25. marca (TASR) – V Ankare predĺžili zákaz konania protestov do 1. apríla. Oznámil to v utorok tamojší guvernér Vasip Šahin, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Zákaz bude platiť „do 1. apríla do 23.59 h“, uvádza sa v jeho vyhlásení. Rovnaké zákazy zhromažďovania, respektíve protestov, platia aj v Istanbule či v meste Izmir na západe Turecka.

V celej krajine však od 19. marca prebiehajú aj napriek tomu každý večer masové protesty, ktoré vypukli bezprostredne po zadržaní istanbulského opozičného primátora Ekrema Imamogla. Turecký minister vnútra Ali Yerlikaya v pondelok informoval, že do 23. marca bolo zadržaných dovedna 1133 osôb.

V mestách Istanbul a Izmir bolo v noci na pondelok zadržaných desať tureckých novinárov vrátane fotografa agentúry AFP, informovalo turecké združenie pre ľudské práva MLSA, ktoré im poskytuje právne poradenstvo. V utorok skoro ráno nariadil súd podmienečné prepustenie siedmich z dovedna ôsmich z týchto novinárov, ktorých zadržali v Istanbule, a to vrátane fotografa AFP.

Vo väzbe však zostávajú traja novinári. Rovnako ako ich kolegovia boli zadržaní pre podozrenie z „porušenia zákona týkajúceho sa zhromaždení a demonštrácií, uviedla MLSA.

Demonštrácie sa v tureckých mestách konali aj v pondelok – už šiesty večer po sebe. Turecké štátne médiá informovali, že zadržaných bolo v tento večer 55 ľudí, a to pre obvinenia z urážky prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana a jeho rodiny, ako aj samotnú účasť na nepovolených protestoch, uvádza agentúra DPA. Zadržali ich na proteste pred istanbulskou radnicou.

Imamoglu bol zadržaný pre podozrenie z vedenia zločineckej organizácie, prijímania úplatkov, vydierania, nezákonného zaznamenávania osobných údajov a falšovania obchodných ponúk. Všetky tieto obvinenia poprel. Žiadosť o jeho vzatie do väzby pre podozrenie z terorizmu bola zamietnutá, ale ostáva trestne stíhaný.

Po svojom zadržaní bol Imamoglovi úradmi dočasne pozastavený výkon primátorskej funkcie. V nedeľu na základe vnútrostraníckeho hlasovania bol však napriek svojmu stíhaniu potvrdený ako kandidát Republikánskej ľudovej strany (CHP) na post prezidenta vo voľbách, ktoré by sa mali konať v roku 2028.

Viacerí západní politici odsúdili Imamoglovo zadržanie a vzatie do väzby ako neprijateľné a označili ho za vážny útok na demokraciu.