„Ján Buzássy je kultivovaný ?lovek, ktorého mimoriadna ?udská úrove? sa vpísala aj do jeho tvorby. Rozmýš?a srdcom, cíti rozumom, ?o niekedy ?itate?ov mätie, ale tiež láka a dráždi. Pri ?ítaní sa tisnú na jazyk slová ako múdros?, principiálnos? a, celkom ne?akane, aj humor a vtip,“ povedal pre TASR literárny vedec, prekladate? a básnik Ján Gavura z Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove.
Svoje prvé verše Ján Buzássy uverejnil v roku 1956 v denníku Smena, jeho knižným debutom bola zbierka s názvom Hra s nožmi z roku 1965. Vydal viac než dvadsa? básnických zbierok a tvorí aj v sú?asnosti, ?itatelia sa tak s jeho bás?ami stretávajú už takmer sedem desa?ro?í.
Ján Buzássy sa narodil 10. apríla 1935 v Ko?ovciach pri Novom Meste nad Váhom. Jeho otec bol štátny zamestnanec – žandár, no neskôr po nástupe komunistického režimu opustil rady polície. Otcovo zamestnanie, ale aj udalosti 2. svetovej vojny spôsobili, že sa rodina ?asto s?ahovala.
Buzássy vyrastal v Bratislave. V roku 1954 ukon?il maturitou štúdium na Strednej hospodárskej škole. V rokoch 1956 až 1961 vyštudoval knihovedu a slovakistiku na Filozofickej fakulte Univerzite Komenského v Bratislave.
„V pä?desiatych rokoch bola hrozne zlá atmosféra v celej spolo?nosti. Politická agitácia bola doslova všadeprítomná. Nielenže to dennodenne hlásali z rozhlasu a novín, ale sme to museli manifesta?ne preukazova?, lebo sme boli stále kontrolovaní,“ opísal Buzássy obdobie 50. rokov, v ktorom vyrastal, pre web pametnaroda.cz. Prekážal mu aj deformovaný jazyk týchto ?ias.
Táto spolo?enská klíma ho priviedla k písaniu poézie. „Mal som bytostnú potrebu vytvori? si v hlave alternatívnu realitu, aby som unikol z toho, ?o nás v socializme obklopovalo,“ uviedol Buzássy.
Od roku 1961 pracoval ako redaktor literárneho mesa?níka Mladá Tvorba, v roku 1966 sa stal jeho šéfredaktorom. Po invázii sovietskych a spojeneckých vojsk v auguste 1968 zanikol ?asopis Kultúrny život a neskôr normaliza?ný tlak postihol aj Mladú Tvorbu. Buzássy sa stal redaktorom a neskôr aj šéfredaktorom vydavate?stva Slovenský spisovate?.
Rok po debute Hra s nožmi mu vyšla druhá zbierka s názvom Škola kynická (1966), ?alej cyklus básní v próze Nausikaá (1970), a tiež zbierky Krása vedie cez kame? (1972), sonetové cykly Znelec (1975) a Rok (1976), Bazová duša (1978), ?ubovník (1979). Za svoje k?ú?ové dielo považuje básnickú skladbu Plá?, hory (1982).
V neskoršom období mu vyšli zbierky Zlatý rez (1988), Náprava vínom (1993), Dni (1995), Svetlo vôd (1997), Prechádzka jese?ou (1999), Pani Faustová a iné básne (2001), Zátišie – krátky pôst (2004), Dvojkrídle dvere (2006), Bystruška (2008), Plá? (2012) a dvojjazy?ná zbierka Osemnás? básní – Eighteenpoems (2012). Nasledovala kniha esejí Neužito?ný strom (2012) a zbierky Na mieste (2015), Nábrežie (2017) a Re?i bokom (2022).
V rokoch 2023 a 2024 mu vyšli prvé dve ?asti súborného diela s názvami Básne I. a Básne II.
Ján Buzássy je zárove? prekladate? z anglickej, ruskej a srbskej literatúry. Bol dlhoro?ným spolupracovníkom Národného osvetového centra (NOC), ?lenom a predsedom porôt na Hviezdoslavovom Kubíne a iných sú?ažiach umeleckého prednesu na Slovensku i v ?eskej republike. Do roku 2015 bol predsedom poradného zboru Národného osvetového centra pre umelecký prednes.
Je tiež držite?om viacerých významných literárnych ocenení: Cena Rudolfa Jašíka (1965, Hra s nožmi), Cena Smeny (1975, Rozprávka), výro?né ceny Zväzu slovenských spisovate?ov (1975, 1976), Cena Jána Hollého (1983, 1988 za preklady G. G. Byrona Korzár a Putovanie), Cena P.E.N. klubu, Cena Zory Jesenskej za rok 2002, 2009 (preklad G. G. Byron: Don Juan, za celoživotné prekladate?ské dielo), Cena Dominika Tatarku za rok 2008 (Bystruška), prémia Literárneho fondu za rok 2012 (Neužito?ný strom) a i. V roku 2004 mu generálny riadite? NOC udelil Medailu D. G. Licharda (pri príležitosti 50. ro?níka Hviezdoslavovho Kubína), v roku 2005 dostal Poctu generálneho riadite?a NOC.
„Básne Jána Buzássyho ostávajú so svojím ?itate?om. Vlastne, je to naopak. ?itate? ostáva s Buzássyho bás?ami. Vysta?ia mu aj na celý život. Tie isté slová, obrazy, verše znamenajú nie?o iné, ke? máte osemnás?, štyridsa?pä? aj sedemdesiat. Ich plnos? vychádza i z toho, že ide o texty sýtené h?bkou podvedomia a azda aj preto idú v ústrety tajomstvu,“ uviedol pre TASR básnik, vydavate? a vysokoškolský u?ite? Peter Mil?ák.
Zdroj feed teraz.sk
