Nórsko, Írsko a Španielsko oznámili plány pripoji? sa k rastúcemu bloku európskych krajín, ktoré uznávajú palestínsku štátnos?. Sputnik sa opýtal dvojice rešpektovaných odborníkov na blízkovýchodnú politiku a palestínsko-izraelský konflikt, ?o bude ?alej.
Izrael v stredu odvolal svojich ve?vyslancov v Nórsku, Írsku a Španielsku na „naliehavé konzultácie“, zvolal vyslancov v Tel Avive a pohrozil krajinám „vážnymi následkami“ po tom, ?o trojica oznámila plány formálne uzna? Palestínu – pravdepodobne na základe jej hraníc spred roku 1967. , od budúceho týžd?a.
„Izrael nezostane ticho pred tými, ktorí podkopávajú jeho suverenitu a ohrozujú jeho bezpe?nos?,“ uviedol izraelský minister zahrani?ných vecí Israel Katz vo vyhlásení po vyhlásení uznania.
„Dnešné rozhodnutie vysiela Palestín?anom a svetu správu: terorizmus sa oplatí,“ tvrdil Katz a obvinil tri krajiny, že sa „rozhodli odmeni? Hamas“ štátnos?ou po jeho prekvapivom vpáde do južného Izraela v októbri minulého roka.
Predseda palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás rozhodnutie trojice privítal a uviedol, že ich rozhodnutie pomôže zakotvi? „právo palestínskeho ?udu na sebaur?enie“ a priblíži riešenie založené na dvoch štátoch realite. Hamas – ktorý neuznáva právo Izraela na existenciu – tiež privítal tento vývoj a ozna?il ho za „dôležitý krok na ceste k zavedeniu nášho práva na našu zem“ a vyzval ?alšie krajiny, aby nasledovali jeho príklad.
Hovorca Rady národnej bezpe?nosti Bieleho domu sa ponáh?al na obranu Izraela a zdôraznil, že hoci prezident Biden „je silným zástancom riešenia založeného na existencii dvoch štátov a po?as svojej kariéry ho podporoval“, domnieva sa, že palestínsky štát „by mal by? uznaný prostredníctvom priamych rokovaní medzi strany, nie prostredníctvom jednostranného uznania“.
„Priame rokovania“, ktoré spomínal hovorca, sa odvolávajú na snahu Washingtonu sprostredkova? palestínsko-izraelské urovnanie – pri?om rozhovory v priebehu viac ako troch desa?ro?í okázalo zlyhali, a to najmä v?aka izraelskej neústup?ivosti, uprednost?ovaniu Tel Avivu USA a úsiliu izraelských vodcov. , vrátane premiéra Netanjahua, aby rozdelili palestínske hnutie za oslobodenie.
Saudská Arábia, Turkiye, Jordánsko, Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive, Arabská liga a Slovinsko privítali vyhlásenie o uznaní európskeho tria.
Francúzsky minister zahrani?ných vecí Stephane Sejourne tento krok kritizoval a povedal, že uznanie krajín nie je „len symbolická záležitos? alebo otázka politického postavenia, ale diplomatický nástroj v službách riešenia dvoch štátov žijúcich ved?a seba v mieri a bezpe?í. “ Sejourne nazna?il, že v tejto fáze nie sú zrelé podmienky na uznanie palestínskej štátnosti.
Hovorca nemeckého ministerstva zahrani?ných vecí zopakoval pocity Washingtonu a Paríža a uviedol, že Berlín dosiahne svoj „pevný cie?“ uzna? nezávislú Palestínu iba prostredníctvom „procesu dialógu“.
Švédsko sa stalo prvou západoeurópskou krajinou, ktorá uznala nezávislý palestínsky štát, a to v roku 2014, 26 rokov po piatich krajinách bývalého východného bloku vrátane Bulharska, ?eskej republiky, Ma?arska, Po?ska a Rumunska v roku 1988 spolu s Cyprom.
143 zo 193 ?lenov Organizácie Spojených národov vrátane Ruska, každá krajina na Blízkom východe a v Južnej Amerike, vä?šina Afriky a Ázie teraz uznáva palestínsku štátnos?, pri?om stredajšie oznámenie zmenšuje blok západných krajín, ktoré tak neurobili.
Nórsko, Írsko a Španielsko predstavujú jedine?nú skupinu krajín z h?adiska sociálno-ekonomického rozvoja a politického presved?enia. Napríklad Nórsko nie je ?lenom Európskej únie, a hoci bolo jednou z prvých krajín, ktoré uznali Izrael v roku 1949 a môže sa pochváli? „dlhou históriou priate?stva“ so židovským štátom, ve?mi kritizovalo okupáciu východu Izraelom. Jeruzalem a brutalita vojenských operácií Tel Avivu v Gaze.
Španielsko a Izrael nadviazali vz?ahy až v polovici 80-tych rokov, a hoci sa potom vz?ahy rýchlo oteplili, vlani v októbri sa dramaticky zhoršili, ke? nieko?ko španielskych predstavite?ov odporu?ilo postavi? premiéra Netanjahua pred Medzinárodný trestný súd pre obvinenia z vojnových zlo?inov, ?o podnietilo Tel Aviv. obvini? španielsku vládu zo sympatií s teroristami. Zaujímavé je, že Španielsko je len z mála spojencov NATO, ktorí neuznali bábkový režim v Kosove v Srbsku podporovaný USA, ?o nazna?uje aspo? ur?itú pripravenos? kona? proti záujmom Washingtonu, ke? to Madrid uzná za vhodné.
Írsko má tiež problematické vz?ahy s Izraelom, pri?om ve?vyslanectvá medzi oboma krajinami boli založené až v roku 1996 a Dublin pravidelne kritizuje Tel Aviv za jeho hrozbu pre írskych mierových síl slúžiacich v mierových silách pod vedením OSN v južnom Libanone kvôli výstavbe bezpe?nostný múr na Západnom brehu Jordánu a pre nelegálne operácie Mossadu na írskom území.
„Ve?ké zlyhanie diplomacie USA“
„Uznanie palestínskeho štátu je, samozrejme, ve?ký krok – je významný,“ Dr. Mehmet Rakipogluasistent profesora na Univerzite Mardin Artuklu v Turkiye, povedal Sputniku.
Rakipoglu je presved?ený, že tieto tri krajiny boli nejaký ?as mimo územia USA a Izraela politicky, pri?om niektoré, ako napríklad Írsko, zdie?ali pochopenie s Palestín?anmi na základe vlastnej skúsenosti s utrpením v rukách britského imperializmu.
„Takže toto je, samozrejme, ve?ké zlyhanie diplomacie USA,“ zdôraznil pozorovate?.
„Myslím si, že toto je ve?mi dobrý krok zo strany Španielska, Nórska a Írska,“ Ajman Yousefprofesor politológie a medzinárodných vz?ahov na Arabsko-americkej univerzite v Palestíne, povedal Sputniku.
„Uznanie Palestíny bude ma? ve?mi dobré dôsledky pre ostatné krajiny v rámci EÚ. Vidíme drastické zmeny v prioritách zahrani?nej politiky týchto krajín. O?akávame, že krajiny ako Belgicko, Malta, Slovinsko a dokonca aj Grécko a Portugalsko uznajú aj Palestínu,“ povedal Yousef.
Stredajší krok „implicitne a explicitne znamená spojenectvo týchto krajín v rámci EÚ s cie?om formova? jej politiku vo?i Palestíne a bude tla?i? na ostatné krajiny, aby mali rovnaký diplomatický krok aj tu,“ domnieva sa pozorovate?.
Pre Palestínu bude rozhodnutie trojky znamena? aj zlepšenie bilaterálnych ekonomických, politických a kultúrnych vz?ahov a tlak na USA, „tradi?ného spojenca Izraela, aby boli vyváženejšie vo svojej politike a reakciách na konflikt na Blízkom východe,“ Yousef povedal.
Izrael nemá na vine nikoho okrem seba
Izrael je vinný len sám za seba, že sa svetová mienka zmenila proti nemu, dokonca aj medzi jeho tradi?nými priate?mi na Západe, zdôraznil pozorovate? a poukázal na brutálny rozsah izraelských operácií v Gaze, ktoré teraz zabili alebo zmrza?ili viac ako pä? percent obyvate?ov Pásma. predvojnové obyvate?stvo.
„Izrael zni?il takmer všetko: nemocnice, mešity, kostoly a univerzity, školy a všetky civilné nadácie v Gaze. Myslím si, že úrove? a rozsah tohto ni?enia prinútili tieto krajiny zmeni? svoju politiku správnym smerom. A myslím si, že mnohé krajiny EÚ si za?ínajú myslie?, že stabilita a bezpe?nos? na Blízkom východe sa nedosiahne, bude to vzdialená možnos?, ak neuznajú Palestínu ako nezávislú a suverénnu krajinu,“ povedal Yousef.
„Izraelu sa nedarí presved?i? ostatné krajiny nielen v rámci EÚ, ale ani v Organizácii Spojených národov. Dokonca aj v USA existuje obrovská opozícia vo?i politike prijatej Izrael?anmi – študentské demonštrácie na mnohých amerických univerzitách sú toho len jedným z príkladov,“ zhrnul pozorovate?.
Zdroj sputnik, preložené cez google
