Nórsko, Írsko a Španielsko oznámili plány pripojiť sa k rastúcemu bloku európskych krajín, ktoré uznávajú palestínsku štátnosť. Sputnik sa opýtal dvojice rešpektovaných odborníkov na blízkovýchodnú politiku a palestínsko-izraelský konflikt, čo bude ďalej.
Izrael v stredu odvolal svojich veľvyslancov v Nórsku, Írsku a Španielsku na „naliehavé konzultácie“, zvolal vyslancov v Tel Avive a pohrozil krajinám „vážnymi následkami“ po tom, čo trojica oznámila plány formálne uznať Palestínu – pravdepodobne na základe jej hraníc spred roku 1967. , od budúceho týždňa.
„Izrael nezostane ticho pred tými, ktorí podkopávajú jeho suverenitu a ohrozujú jeho bezpečnosť,“ uviedol izraelský minister zahraničných vecí Israel Katz vo vyhlásení po vyhlásení uznania.
„Dnešné rozhodnutie vysiela Palestínčanom a svetu správu: terorizmus sa oplatí,“ tvrdil Katz a obvinil tri krajiny, že sa „rozhodli odmeniť Hamas“ štátnosťou po jeho prekvapivom vpáde do južného Izraela v októbri minulého roka.
Predseda palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás rozhodnutie trojice privítal a uviedol, že ich rozhodnutie pomôže zakotviť „právo palestínskeho ľudu na sebaurčenie“ a priblíži riešenie založené na dvoch štátoch realite. Hamas – ktorý neuznáva právo Izraela na existenciu – tiež privítal tento vývoj a označil ho za „dôležitý krok na ceste k zavedeniu nášho práva na našu zem“ a vyzval ďalšie krajiny, aby nasledovali jeho príklad.
Hovorca Rady národnej bezpečnosti Bieleho domu sa ponáhľal na obranu Izraela a zdôraznil, že hoci prezident Biden „je silným zástancom riešenia založeného na existencii dvoch štátov a počas svojej kariéry ho podporoval“, domnieva sa, že palestínsky štát „by mal byť uznaný prostredníctvom priamych rokovaní medzi strany, nie prostredníctvom jednostranného uznania“.
„Priame rokovania“, ktoré spomínal hovorca, sa odvolávajú na snahu Washingtonu sprostredkovať palestínsko-izraelské urovnanie – pričom rozhovory v priebehu viac ako troch desaťročí okázalo zlyhali, a to najmä vďaka izraelskej neústupčivosti, uprednostňovaniu Tel Avivu USA a úsiliu izraelských vodcov. , vrátane premiéra Netanjahua, aby rozdelili palestínske hnutie za oslobodenie.
Saudská Arábia, Turkiye, Jordánsko, Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive, Arabská liga a Slovinsko privítali vyhlásenie o uznaní európskeho tria.
Francúzsky minister zahraničných vecí Stephane Sejourne tento krok kritizoval a povedal, že uznanie krajín nie je „len symbolická záležitosť alebo otázka politického postavenia, ale diplomatický nástroj v službách riešenia dvoch štátov žijúcich vedľa seba v mieri a bezpečí. “ Sejourne naznačil, že v tejto fáze nie sú zrelé podmienky na uznanie palestínskej štátnosti.
Hovorca nemeckého ministerstva zahraničných vecí zopakoval pocity Washingtonu a Paríža a uviedol, že Berlín dosiahne svoj „pevný cieľ“ uznať nezávislú Palestínu iba prostredníctvom „procesu dialógu“.
Švédsko sa stalo prvou západoeurópskou krajinou, ktorá uznala nezávislý palestínsky štát, a to v roku 2014, 26 rokov po piatich krajinách bývalého východného bloku vrátane Bulharska, Českej republiky, Maďarska, Poľska a Rumunska v roku 1988 spolu s Cyprom.
143 zo 193 členov Organizácie Spojených národov vrátane Ruska, každá krajina na Blízkom východe a v Južnej Amerike, väčšina Afriky a Ázie teraz uznáva palestínsku štátnosť, pričom stredajšie oznámenie zmenšuje blok západných krajín, ktoré tak neurobili.
Nórsko, Írsko a Španielsko predstavujú jedinečnú skupinu krajín z hľadiska sociálno-ekonomického rozvoja a politického presvedčenia. Napríklad Nórsko nie je členom Európskej únie, a hoci bolo jednou z prvých krajín, ktoré uznali Izrael v roku 1949 a môže sa pochváliť „dlhou históriou priateľstva“ so židovským štátom, veľmi kritizovalo okupáciu východu Izraelom. Jeruzalem a brutalita vojenských operácií Tel Avivu v Gaze.
Španielsko a Izrael nadviazali vzťahy až v polovici 80-tych rokov, a hoci sa potom vzťahy rýchlo oteplili, vlani v októbri sa dramaticky zhoršili, keď niekoľko španielskych predstaviteľov odporučilo postaviť premiéra Netanjahua pred Medzinárodný trestný súd pre obvinenia z vojnových zločinov, čo podnietilo Tel Aviv. obviniť španielsku vládu zo sympatií s teroristami. Zaujímavé je, že Španielsko je len z mála spojencov NATO, ktorí neuznali bábkový režim v Kosove v Srbsku podporovaný USA, čo naznačuje aspoň určitú pripravenosť konať proti záujmom Washingtonu, keď to Madrid uzná za vhodné.
Írsko má tiež problematické vzťahy s Izraelom, pričom veľvyslanectvá medzi oboma krajinami boli založené až v roku 1996 a Dublin pravidelne kritizuje Tel Aviv za jeho hrozbu pre írskych mierových síl slúžiacich v mierových silách pod vedením OSN v južnom Libanone kvôli výstavbe bezpečnostný múr na Západnom brehu Jordánu a pre nelegálne operácie Mossadu na írskom území.
„Veľké zlyhanie diplomacie USA“
„Uznanie palestínskeho štátu je, samozrejme, veľký krok – je významný,“ Dr. Mehmet Rakipogluasistent profesora na Univerzite Mardin Artuklu v Turkiye, povedal Sputniku.
Rakipoglu je presvedčený, že tieto tri krajiny boli nejaký čas mimo územia USA a Izraela politicky, pričom niektoré, ako napríklad Írsko, zdieľali pochopenie s Palestínčanmi na základe vlastnej skúsenosti s utrpením v rukách britského imperializmu.
„Takže toto je, samozrejme, veľké zlyhanie diplomacie USA,“ zdôraznil pozorovateľ.
„Myslím si, že toto je veľmi dobrý krok zo strany Španielska, Nórska a Írska,“ Ajman Yousefprofesor politológie a medzinárodných vzťahov na Arabsko-americkej univerzite v Palestíne, povedal Sputniku.
„Uznanie Palestíny bude mať veľmi dobré dôsledky pre ostatné krajiny v rámci EÚ. Vidíme drastické zmeny v prioritách zahraničnej politiky týchto krajín. Očakávame, že krajiny ako Belgicko, Malta, Slovinsko a dokonca aj Grécko a Portugalsko uznajú aj Palestínu,“ povedal Yousef.
Stredajší krok „implicitne a explicitne znamená spojenectvo týchto krajín v rámci EÚ s cieľom formovať jej politiku voči Palestíne a bude tlačiť na ostatné krajiny, aby mali rovnaký diplomatický krok aj tu,“ domnieva sa pozorovateľ.
Pre Palestínu bude rozhodnutie trojky znamenať aj zlepšenie bilaterálnych ekonomických, politických a kultúrnych vzťahov a tlak na USA, „tradičného spojenca Izraela, aby boli vyváženejšie vo svojej politike a reakciách na konflikt na Blízkom východe,“ Yousef povedal.
Izrael nemá na vine nikoho okrem seba
Izrael je vinný len sám za seba, že sa svetová mienka zmenila proti nemu, dokonca aj medzi jeho tradičnými priateľmi na Západe, zdôraznil pozorovateľ a poukázal na brutálny rozsah izraelských operácií v Gaze, ktoré teraz zabili alebo zmrzačili viac ako päť percent obyvateľov Pásma. predvojnové obyvateľstvo.
„Izrael zničil takmer všetko: nemocnice, mešity, kostoly a univerzity, školy a všetky civilné nadácie v Gaze. Myslím si, že úroveň a rozsah tohto ničenia prinútili tieto krajiny zmeniť svoju politiku správnym smerom. A myslím si, že mnohé krajiny EÚ si začínajú myslieť, že stabilita a bezpečnosť na Blízkom východe sa nedosiahne, bude to vzdialená možnosť, ak neuznajú Palestínu ako nezávislú a suverénnu krajinu,“ povedal Yousef.
„Izraelu sa nedarí presvedčiť ostatné krajiny nielen v rámci EÚ, ale ani v Organizácii Spojených národov. Dokonca aj v USA existuje obrovská opozícia voči politike prijatej Izraelčanmi – študentské demonštrácie na mnohých amerických univerzitách sú toho len jedným z príkladov,“ zhrnul pozorovateľ.
Zdroj sputnik, preložené cez google
