Bez dlhých úvodov. Je to síce len moja subjektívna úvaha, a ja sa samozrejme môžem mýliť lebo patent na rozum nemám, ale po tom, čo premiér Fico zažil zo strany európskych lídrov a Európskej únie ako takej, robil by som presne to isté ako on.
V týchto dňoch je na pracovnej návšteve dvoch významných krajín strednej Ázie – Uzbekistanu a Kazachstanu – a ja sa mu absolútne nečudujem. Európska únia a Rada Európy totiž nehli ani brvou a neposielali sem všelijaké kontrolné komisie a vyšetrovacie delegácie keď sa tu za denného svetla búral právny štát a pošliapavala sloboda slova a prejavu, a pod vedením Matovičovej polície bol pred zrakom celej tej slávnej mlčiacej Európskej únie zúrivo politicky a policajne prenasledovaný vtedajší líder opozície, dnešný predseda vlády. Dokonca tak, že nebyť dvoch poslankýň parlamentu, mohol v tom čase skončiť v životunebezpečnej Hamranovej väzbe. Na Ficovom mieste by som sa po podobnej skúsenosti otočil chrbtom k takej Únii. On nie, on všetko to svinstvo a celú tú farizejskú ľahostajnosť zo strany Európy prehltol, a prehltol aj atentát a celú pokračujúcu obludnú extrémistickú denunciáciu a zosmiešňovanie zo strany našej fanaticky pro-európskej opozície a jej médií, a naďalej je aj napriek tomu pro-únijný a pro-natovský, iba sa snaží robiť politiku na všetky štyri svetové strany.
Zvykneme sa akosi zvrchu dívať nielen na strednú Áziu, ale v podstate aj na celú obrovitánsku Áziu, hoci aj pri zbežnom pohľade na mapu sveta vyzerá náš malý kontinentík, v nejednom prípade s až chorobne sebavedomými a panovačnými štátmi, iba ako malý pritesný prdinec. Azda s výnimkou Japonska a Južnej Kórei sa cítime dôležitejší než celá Ázia a vnímame ju len ako akýsi nezaujímavý preľudnený „región“ sveta, v ktorom stoja za pozornosť iba Himaláje. Stali sme sa, ani sami nevieme ako, akýmisi namyslenými Eurocentristami – veď čo už taký Vietnam, čím už môže byť napríklad taký Vietnam, ktorý doslova vstal z popola po roky trvajúcej vojenskej agresii USA, zaujímavý a stojaci za našu blahosklonnú pozornosť a úctu? Majú tam komunizmus a tým pádom hotovo, to je hlboko pod našu pluralitnú úroveň! Ktosi nedávno v televízii veľmi múdro varoval, či si vieme predstaviť napríklad Čínu, ak by tam boli tisíce politických strán a ruvali by sa o moc ako my u nás doma v Európe.
Premiér by to mal zobrať pri tej štrapácii všetko jedným vrzom, ak už je tam, a ísť ešte aj do Tadžikistanu a Turkmenistanu – majú tam okrem iného aj kultúru, nielen tú farbistú ľudovú, že by sme čumeli ako puci. A možno tí ľudia žijú šťastnejšie a spokojnejšie ako my tu doma v upadajúcej Európe, kde sa už ani deti nemôžu cítiť bezpečne na vyučovaní v školskej lavici. Nech len ten premiér ide a nech to tam všetko rad radom ponavštevuje, je tam určite čo obdivovať a možno aj z čoho si vziať v niečom príklad. Ja proti tomu nič nemám, Európa v jej dnešnej dekadentnej podobe sa mi akosi prejedla. Ale hovorím, toto je len môj subjektívny názor, zo mňa si príklad v uvažovaní brať nemusíte.
Ešte jedna drobná súkromná poznámka na záver….. mám aj ja doma niečo z tej veľkej ázijskej časti sveta, okrem starej audio veže SONY ešte z čias keď v Japonsku robili kvalitnú elektroniku? Veruže mám, a som tým nadšený. Pred desiatimi rokmi som si na skúšku kúpil na internete sadenice Turkménskeho brestu…. známeho u nás pod názvom „zázračný živý plot“. Ľudia boží, tie sadenice sú naozaj zázračné, lebo keď ich zasadíte a pár dní polievate, aby sa zakorenili, tak vám za rok narastú aj viac ako o meter a na budúci rok máte vysoký a hustý živý plot, že ho musíte strihať na rebríku, aby vám nenarástol o štyri a viac metrov. Vaša manželka sa môže na záhrade spokojne opaľovať bez plaviek nahá, a vy s ňou, ak chcete, lebo chlípny sused s ďalekohľadom ju už cez ten mimoriadne hustý a bujný plot neuvidí. Ten zázračný plot rastie ako z vody aj bez starostlivosti, jedine strihať ho treba. 1/2
Zdroj telegram
