Pôvod jeho vzniku siaha do roku 1952, keď sa úrady v oblasti dnešného Bangladéša snažili odstrániť bengálčinu, ktorá predstavovala menšinový jazyk v oblasti, a nahradiť ju urdčinou. Počas protestov na univerzite v Dháke (v súčasnosti hlavné mesto Bangladéšskej ľudovej republiky, predtým Východný Pakistan) zastrelila polícia 21. februára 1952 štyroch študentov. S cieľom zachovať ich pamiatku vyhlásilo UNESCO 21. február za Medzinárodný deň materinského jazyka.
Podľa UNESCO existuje na svete viac ako 8300 jazykov, či už v hovorenej, alebo písanej podobe. Z nich sa stále používa približne 7000 jazykov. Zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 vyplynulo, že okrem slovenčiny sa občania Slovenskej republiky hlásia k ďalším 25 materinským jazykom.
UNESCO však poukazuje aj na to, že jazyková rozmanitosť je ohrozená, pričom mnohé jazyky v rýchlo sa meniacom svete čoraz rýchlejším tempom zanikajú. „Celosvetovo nemá 40 percent populácie prístup k vzdelávaniu v jazyku, ktorým hovorí alebo ktorému rozumie. Napriek tomu sa vo viacjazyčnom vzdelávaní dosahuje pokrok s rastúcim pochopením jeho dôležitosti, najmä v ranom školskom veku a väčším zaangažovaním sa za jeho rozvoj vo verejnom živote,“ pripomenula na svojej webovej stránke táto medzinárodná organizácia.
V parížskom sídle UNESCO sa uskutoční v dňoch 20. – 21. februára podujatie nazvané „Na jazykoch záleží: Oslava strieborného jubilea Medzinárodného dňa materinského jazyka“, ktoré má podčiarknuť naliehavosť urýchlenia pokroku v oblasti jazykovej rozmanitosti s cieľom vybudovať inkluzívnejší a udržateľnejší svet do roku 2030.
Podujatie súčasne podporuje aj Medzinárodné desaťročie domorodých jazykov, ktoré Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo na roky 2022 – 2032 so zámerom upriamiť pozornosť na kritickú situáciu mnohých domorodých jazykov a mobilizovať zdroje na ich zachovanie, oživenie a podporu.
Zdroj feed teraz.sk
