K unikátnym stavebným dielam radí Most Apollo napríklad to, že jeho konštruk?né ?asti nezvierajú ani jeden pravý uhol. Pri jeho finálnom osadení sa tiež využilo spustenie konštrukcie priamo po prúde Dunaja. Atraktívne je aj jeho osvetlenie po zotmení.
Nevyhnutnos? nového premostenia v Bratislave potvrdil prieskum dopravnej situácie a prognózy dopravných tokov na bratislavských komunikáciách v rokoch 2005 až 2035. Ak by pod?a expertov most nepostavili, spôsobilo by to neúnosnú dopravnú situáciu spojenú s pre?aženos?ou ciest, kolapsami na križovatkách, ?astejšou nehodovos?ou alebo zvýšením exhalátov a hluku. Okrem dopravnej funkcie Most Apollo prispieva aj k relaxa?ným možnostiam obyvate?ov Bratislavy. Vedú ním totiž cyklotrasy, využite?né zárove? ako trasy pre bežcov ?i peších.
Autor projektu Apolla bol stavebný inžinier a projektant Miroslav Ma?aš?ík. Špecifikáciu protikoróznej ochrany a návrh náterového systému vytvoril Petr Nev??ný. Oblúkový Most Apollo slávnostne otvorili 4. septembra 2005, pri?om pre motoristov, linky MHD, cyklistov a chodcov ho sprístupnili o de? neskôr.
V sú?asnosti po ?om denne prejde približne 50.000 vozidiel. Most zjednodušil spojenie Petržalky s Ružinovom a Novým Mestom a od?ah?il od dopravy centrum Bratislavy aj ostatné mosty, predovšetkým susedný Prístavný most.
História výstavby tohto mosta siaha do roku 1976, ke? bol plán jeho výstavby zahrnutý do územného plánu mesta Bratislavy. Dlho však nebolo rozhodnuté o dopravnej koncepcii tohto premostenia. Až v roku 1999 sa definitívne rozhodlo, že pôjde o tzv. cestný mestský most.
Základný stavebný kame? mosta položili 17. decembra 2002 a stavebné práce sa za?ali 2. februára 2003. Meno dostal na základe ankety pod?a rafinérie Apollo, ktorú po?as druhej svetovej vojny v roku 1944 zbombardovali Ameri?ania. V tom ?ase totiž rafinéria patrila nemeckej spolo?nosti IG Farben, ktorá dodávala svoje produkty pre nemeckú armádu a jej spojencov. Rafinéria sa nachádzala sa pri severnom nájazde na dnešný Most Apollo.
Celková d?žka mosta je 854 metrov a šírka 32 metrov. D?žka hlavného mostného po?a je 517 metrov. Koryto Dunaja preklenuje oce?ová konštrukcia v tvare oblúka dlhá 231 metrov, jej výška je 36 metrov. Náklady na výstavbu dosiahli sumu 4,3 miliardy vtedajších slovenských korún (142,7 milióna eur).
Raritnou technickou udalos?ou a zárove? divadlom pre ?udí bolo otá?anie približne 8000 ton vážiacej mostnej oce?ovej konštrukcie, ktorú postavili na ?avom brehu Dunaja. Otá?anie konštrukcie prebiehalo 19. septembra 2004 unikátnym spôsobom na plávajúcich pontónoch a trvalo nieko?ko hodín.
Most Apollo je v poradí piatym bratislavským mostom cez Dunaj. Za vysokú architektonickú a úžitkovú hodnotu projektu, citlivé osadenie vzh?adom na ekológiu a za technológiu montáže a oto?enie hlavného mostného po?a získal most cenu európskej Asociácie oce?ových konštrukcií (2005) a tiež prestížnu cenu Americkej spolo?nosti pre technické inžinierstvo OPAL Awards (2006). V roku 2006 sa unikátny most stal Stavbou roka, ocenili ho aj Cenou Slovenskej komory stavebných inžinierov a Cenou primátora Bratislavy.
Prvý bratislavský most je Starý most (Most Františka Jozefa, neskôr Štefánikov most) postavený v roku 1889. Na sklonku druhej svetovej vojny ho 3. mája 1945 poškodili ustupujúce nemecké vojská. Na jeho rekonštrukcii sa podie?ala ?ervená armáda, po ktorej od dokon?enia v roku 1946 niesol aj meno. Od ?alšej rekonštrukcie v roku 2016 slúži elektri?kovej, pešej a cyklistickej doprave.
Most SNP so známou kaviar?ou v tvare UFO funguje od roku 1972 a je jediný bratislavský zavesený most bez pilierov. Prístavný most spustili do prevádzky v roku 1985 a Most Lanfranconi slúži od roku 1991.
Po Moste Apollo, ktorý otvorili v roku 2005, spustili do prevádzky 26. septembra 2021 šiesty bratislavský most cez Dunaj – Lužný most. Je sú?as? Dunajského súmostia a dia?ni?ného obchvatu D4. Jeho d?žka je 2939 metrov, v?aka ?omu je najdlhší dia?ni?ný most na Slovensku.
Zdroj feed teraz.sk
