Jedným z motívov uskuto?ni? demonštráciu bola snaha študentov vyjadri? solidaritu s ?lenmi Bratislavskej pä?ky, ktorí boli v tom ?ase obvinení a súdení pre svoj úmysel ucti? si pamiatku Danky Košanovej a ?alších obetí invázie vojsk Sovietskeho zväzu, respektíve Varšavskej zmluvy v auguste 1968.
Vo štvrtok 16. novembra 1989 o 17. hodine sa tak na bratislavskom Mierovom, dnešnom Hodžovom, námestí zišlo viac ako 200 študentov z Filozofickej fakulty UK, ktorých prišli podpori? aj posluchá?i ?alších fakúlt a tiež nieko?ko stredoškolákov z bratislavského Gymnázia Alexandra Markuša.
„S myšlienkou zorganizova? protest proti súdnemu procesu s tzv. Bratislavskou pä?kou, ktorý bol v tých d?och v Justi?nom paláci, prišla na jednom zo zhromaždení pred súdom spolužia?ka Magda Hlavá?ová. Vybrali sme 16. november, pretože v piatok 17. novembra na Medzinárodný de? študentstva bolo rektorské vo?no a najmä mimobratislavskí študenti v takýchto prípadoch cestovali domov. Preto sme sa stretli už 16. novembra, aby to malo nejaký zmysel. Prišlo nás 200 až 300, prevažne z Filozofickej fakulty UK,“ uviedol pre TASR Radoslav Štev?ík, vtedajší študent FiF UK a jeden z organizátorov demonštrácie.
Demonštrovali pod?a neho nielen proti súdnemu procesu s Bratislavskou pä?kou, ale chceli vyjadri? aj nesúhlas s plánovanou výstavbou jadrového reaktora v bratislavskej Mlynskej doline. Zárove? požadovali školské reformy, slobodu, demokraciu, dialóg a pluralitu mládežníckych organizácií. Protest nemal konkrétny scenár. Študenti na námestí zaspievali štátnu a študentskú hymnu a potom ich obk?ú?ili žlto-biele autá Verejnej bezpe?nosti a objavil sa aj štáb bratislavskej redakcie ?eskoslovenskej televízie.
„Jediným unikom bol podchod, tak sme sa chytili za ruky a išli sme na Hviezdoslavovo námestie, kde sme si pripomenuli Svie?kovú manifestáciu, potom k pamätníku ?eskoslovenskej štátnosti na Vajanského nábreží a nakoniec sme zamierili k budove UK na Šafárikovom námestí, kde sme si pripomenuli Danku Košanovú, ktorú na tomto mieste v roku 1968 zastrelili okupa?né vojská. Odtia? sme sa presunuli pred ministerstvo školstva na vtedajšej Suvorovovej, dnešnej Dobrovi?ovej, ulici,“ dodal Štev?ík.
Pred ministerstvom predstúpil pred nich tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (KSS) Gejza Šlapka a riadite? odboru vysokých škôl Ministerstva školstva SSR Ján Porvazník. Viacerí študenti predniesli požiadavky, ktoré sa týkali nutnosti rieši? nedostatky spolo?enského zriadenia. Legendárny prejav mala Henrieta Hrinková, študentka štvrtého ro?níka žurnalistky, ktorá kritiku totalitného režimu vyslovila priamo na kameru televízie. Tá ešte vo ve?ernej relácii Aktuality odvysielala šot z protestu študentov.
Situáciu monitorovali príslušníci Štátnej bezpe?nosti (ŠtB), ktorí aj v?aka televíznemu záznamu dokázali identifikova? hlavných re?níkov ?i organizátorov protestu. Ak by neprišla Nežná revolúcia, pravdepodobne by mnohých študentov ?akali postihy vrátane vylú?enia zo štúdia. Nasledovala však povolená, ale násilne potla?ená demonštrácia 17. novembra 1989 v Prahe a situácia sa vyvinula inak.
V piatok 17. novembra sa pod?a Štev?íka v Bratislave nedialo ni?. Vä?šina študentov odišla domov, v televízii dávali Angeliku. Na internáte so spolužiakmi po?úvali Rádio Slobodná Európa, z ktorého sa dozvedeli o udalostiach v Prahe. Zábery z pražskej Národnej triedy si pozreli aj v rakúskej televízii.
„V sobotu 18. novembra sme piati – Adriana Hos?ovecká, Andrea ?ervená, Rastislav Rigo, Milan Novotný a ja – spísali list predsedovi federálnej vlády Adamcovi, kde sme žiadali vyšetrenie udalostí v Prahe a potrestanie vinníkov. List sme potom spolo?ne pre?ítali v pondelok 20. novembra o 9. hodine vo foyer UK na Šafárikovom námestí. Ke? nás tam už boli stovky, žiadali sme dekana, aby otvoril aulu, kde študenti Filozofickej fakulty UK vstúpili do štrajku a vznikol prvý študentský štrajkový výbor,“ uviedol Štev?ík.
Popoludní toho istého d?a sa študenti presunuli na Hviezdoslavovo námestie, kde bola prvá demonštrácia proti zásahu v Prahe. „V podve?er 20. novembra sme na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) vydali spolo?né vyhlásenie štrajkujúcich študentov Filozofickej fakulty UK a VŠMU, kde sme vyzvali aj ostatné fakulty a vysoké školy na Slovensku, aby vstúpili do štrajku,“ doplnil Štev?ík.
To podstatné, ?o študenti a ?alší ob?ania vtedajšieho ?eskoslovenska požadovali v novembri 1989, sa pod?a neho splnilo. Dosiahla sa sloboda, demokracia, konajú sa pravidelne slobodné vo?by. Ob?ania získali možnos? sami rozhodova? o budúcnosti krajiny, svojich miest a vlastných životov. Už sa pod?a Štev?íka nemôžu vyhovára? na diktát komunistov ?i Krem?a, za svoju krajinu a životy si zodpovedajú sami.
„Za 35 rokov sme sa však nenau?ili slušne diskutova?. Nedokážeme po?úva? a rešpektova? iné názory. Vtedy sme žiadali dialóg, žia?, namiesto faktov a argumentov používame na presadzovanie vlastných názorov nátlak a silu. Komunisti nás u?ili, že len jeden názor a postoj je správny. Niekedy mám pocit, že niektorí dnes chcú, aby sa to vrátilo. Sme málo tolerantní k iným ?u?om a názorom. Napriek tomu som hrdý a š?astný, že sa komunistický režim v roku 1989 zrútil a my študenti 16. novembra sme k tomu mohli prispie?,“ zdôraznil pre TASR Štev?ík.
Zdroj feed teraz.sk
