Európska únia patrí k najväčším darcom humanitárnej pomoci na svete, no jej poskytovanie je podľa Lahbibovej čoraz riskantnejšie. „Cielených útokov na civilistov a humanitárnych pracovníkov, ako aj na nemocnice, školy a ďalšie civilné objekty pribúda, zatiaľ čo prístup k život zachraňujúcej pomoci je mnohým čoraz častejšie upieraný,“ zdôraznila eurokomisárka vo vyhlásení.
Pripomenula, že „pravidlá vojny“ ustanovené Ženevskými dohovormi z roku 1949 zostávajú v platnosti a ich porušovanie je zločinom. Zdôraznila, že bez vyvodenia zodpovednosti voči páchateľom útokov bude počet obetí ďalej narastať.
Mimoriadne zraniteľní sú podľa nej miestni humanitárni pracovníci, ktorí údajne tvoria až 90 percent obetí útokov. Lahbibová zároveň upozornila, že hoci svet sleduje najmä krízy v Sudáne, Pásme Gazy a na Ukrajine, existuje množstvo ďalších konfliktov a humanitárnych katastrof, ktoré zostávajú mimo pozornosti verejnosti.
„Humanitárna pomoc zostane aj v najtemnejších časoch zdrojom nádeje a EÚ ju bude naďalej neochvejne podporovať. Viem však, že zatiaľ čo humanitárna pomoc je nevyhnutná, sama osebe nestačí. Na ukončenie utrpenia spôsobeného konfliktmi a krízami zapríčinenými človekom je potrebné odvážne politické riadenie a opatrenia na dosiahnutie trvalého mieru a ochranu najzraniteľnejších,“ dodala Lahbibová.
Svetový humanitárny deň je venovaný humanitárnym pracovníkom a tým, ktorí prišli o život pri práci v rámci humanitárnych aktivít. Vyhlásila ho Organizácia Spojených národov (OSN) v decembri 2008 a každoročne pripadá na 19. august. Tohtoročná téma je Posilňovanie globálnej solidarity a posilňovanie miestnych komunít.
Zdroj feed teraz.sk
