Hnutie ANO malo výhrady ako k obsahu zákona, tak aj k procedúre prijatia, a práve tým sa zaoberal ÚS. Poslanci ANO kritizovali najmä to, že zmena bola sú?as?ou novely zákona o združovaní v politických stranách a politických hnutiach a považovali ju preto za takzvaný prílepok. Pirátsky poslanec Jakub Michálek ju predložil ako pozme?ovací návrh krátko pred koncom druhého ?ítania uvedenej novely. Pod?a šéfky poslaneckého klubu ANO Aleny Schillerovej nebol dostato?ný ?as na jej prerokovanie.
ÚS sa stotožnil s tým, že návrh Michálka bol prílepok, a preto ho zrušil. Obsahom zákona sa nezaoberal. Rozhodujúcim sa pod?a neho stalo pochybenie pri procese prijatia zákona. „Dnešné rozhodnutie Ústavného súdu chráni nielen práva sú?asnej opozície, ale aj všetkých prípadných budúcich politických menšín,“ uviedol súd.
Argumentoval tiež tým, že dôvera spolo?nosti v zákony je okrem iného podopretá aj o dôveru v proces ich prijímania, ktorý by mal by? otvorený, transparentný a jednozna?ný. „Zákon musí by? výsledkom diskurzu vedeného naprie? politickým spektrom. Náležitý je taký legislatívny proces, ktorý umož?uje otvorenú diskusiu medzi zástancami konkuren?ných názorov vrátane názorov menšinových,“ dodal ÚS.
Rozhodnutie nebolo jednomyse?né. Pod?a predsedu súdu Josefa Baxu bolo šes? sudcov proti, pri?om názorový rozpor sa týkal miery, kedy má ÚS zasiahnu? a kedy veci ponecha? parlamentu, aby si ich usporiadal sám. Na Ústavnom súde ?R rozhoduje 15 sudcov.
Schillerová rozhodnutie ocenila. Zais?uje pod?a nej rovné práva pre všetky budúce politické menšiny a pripomína, že ú?elové zákony zamerané na konkrétne osoby nemajú v demokratickej spolo?nosti miesto. Michálek bol, naopak, kritický. ÚS pod?a jeho slov opä? umožnil oligarchom v politike vlastni? médiá. Avizoval, že zákon predloží znova, tentokrát však v inej podobe, aby to bolo v súlade s rozhodnutím súdu.
Sprísnenú podobu zákona v auguste podpísal prezident Petr Pavel, plati? mala od budúceho roka. Na základe normy malo okrem iného plati?, že vrcholoví politici nebudú môc? prevádzkova? televíziu, rozhlas alebo vydáva? periodickú tla?, pri?om zákaz sa vz?ahoval na skuto?ného vlastníka, aby politici právnu normu neobchádzali. Pôvodnú podobu zákona „lex Babiš“ prijali ?eskí poslanci v roku 2016. Pod?a neho sta?ilo, aby politici vložili akcie svojej firmy vlastniacej médiá do zvereneckých fondov.
Zdroj feed teraz.sk
