ÚSTAVNÝ SÚD SR: POSTUPOM NAJVYŠŠIEHO SÚDU SR BOLO PORUŠENÉ ZÁKLADNÉ PRÁVO DANNYHO KOLLÁRA NA OSOBNÚ SLOBODU
Stanovisko advokátskej kancelárie KALLAN LEGAL
Ústavný súd SR dňa 26. 03. 2026 rozhodol, že Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod sp. zn. 5Tostš 7/2025 svojimi nedôvodnými prieťahmi v konaní porušil vo väzobnej trestnej veci Dannyho Kollára jeho základné právo na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho základné právo na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Uvedeným nálezom Ústavný súd SR potvrdil správnosť argumentácie obhajoby, ktorá ústavnou sťažnosťou napadla postup Najvyššieho súdu SR vo väzobnom konaní Dannyho Kollára, na ktorého nezákonnosť a ústavnú neudržateľnosť bolo z jej strany dlhodobo a stabilne poukazované.
Protiústavný postup Najvyššieho súdu SR mal za následok, že väzba Dannyho Kollára nebola tri a pol mesiaca (od 03. septembra 2025 do 16. decembra 2025) pokrytá právoplatným väzobným rozhodnutím súdu, a to z dôvodu nedôvodných prieťahov v konaní spôsobených Najvyšším súdom SR.
Okrem skutočnosti, že Danny Kollár bol tri a pol mesiaca vo väzbe bez toho, aby bolo o obmedzení jeho osobnej slobody právoplatne rozhodnuté, má protiústavný postup Najvyššieho súdu SR aj ďalší závažný rozmer, a síce ten, že Danny Kollár bol v dôsledku uvedeného prakticky vyblokovaný z možnosti tzv. „periodického prieskumu väzby“. Inými slovami, Najvyšší súd SR svojim protiústavným postupom zmaril právo Dannyho Kollára žiadať o prepustenie z väzby v pravidelných mesačných intervaloch, ktoré každej väzobne stíhanej osobe garantuje Trestný poriadok.
Napriek tomu, že Ústavný súd SR konštatoval porušenie základného práva Dannyho Kollára na osobnú slobodu zo strany Najvyššieho súdu SR, však tento naďalej ostáva vo výkone väzby, a to napriek skutočnosti, že mu bol prvostupňovým súdom neprávoplatne uložený podmienečný trest odňatia slobody (tzv. „podmienka“).
Stanovisko advokátskej kancelárie KALLAN LEGAL
Ústavný súd SR dňa 26. 03. 2026 rozhodol, že Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod sp. zn. 5Tostš 7/2025 svojimi nedôvodnými prieťahmi v konaní porušil vo väzobnej trestnej veci Dannyho Kollára jeho základné právo na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho základné právo na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Uvedeným nálezom Ústavný súd SR potvrdil správnosť argumentácie obhajoby, ktorá ústavnou sťažnosťou napadla postup Najvyššieho súdu SR vo väzobnom konaní Dannyho Kollára, na ktorého nezákonnosť a ústavnú neudržateľnosť bolo z jej strany dlhodobo a stabilne poukazované.
Protiústavný postup Najvyššieho súdu SR mal za následok, že väzba Dannyho Kollára nebola tri a pol mesiaca (od 03. septembra 2025 do 16. decembra 2025) pokrytá právoplatným väzobným rozhodnutím súdu, a to z dôvodu nedôvodných prieťahov v konaní spôsobených Najvyšším súdom SR.
Okrem skutočnosti, že Danny Kollár bol tri a pol mesiaca vo väzbe bez toho, aby bolo o obmedzení jeho osobnej slobody právoplatne rozhodnuté, má protiústavný postup Najvyššieho súdu SR aj ďalší závažný rozmer, a síce ten, že Danny Kollár bol v dôsledku uvedeného prakticky vyblokovaný z možnosti tzv. „periodického prieskumu väzby“. Inými slovami, Najvyšší súd SR svojim protiústavným postupom zmaril právo Dannyho Kollára žiadať o prepustenie z väzby v pravidelných mesačných intervaloch, ktoré každej väzobne stíhanej osobe garantuje Trestný poriadok.
Napriek tomu, že Ústavný súd SR konštatoval porušenie základného práva Dannyho Kollára na osobnú slobodu zo strany Najvyššieho súdu SR, však tento naďalej ostáva vo výkone väzby, a to napriek skutočnosti, že mu bol prvostupňovým súdom neprávoplatne uložený podmienečný trest odňatia slobody (tzv. „podmienka“).
David Lindtner
30. 03. 2026
Zdroj telegram
