„To, ku ktorému z dvoch zmienených režimov spolupráce sa politické strany rozhodnú, je prejavom ich slobodnej vôle. Každý z variantov má špecifické výhody a nevýhody, ktorých vyhodnotenie je sú?as?ou politickej úvahy zú?astnených subjektov,“ uviedol súd. Štát pod?a jeho rozhodnutia systémovo nestavia žiadny politický subjekt do horšieho postavenia, neobmedzuje jeho rovné šance na volebný úspech a nie je tak v rozpore s princípom slobodnej politickej sú?aže.
Strana Volt ?esko namietala, že subjekty Sta?ilo! a SPD tvoria nepriznané koalície, lebo na ich kandidátkach kandidujú aj zástupcovia iných strán a hnutí. Na vstup do snemovne im bude sta?i? len pä? percent hlasov na rozdiel od priznaných koalícií, ktoré v prípade dvoch strán potrebujú osem a v prípade troch a viac strán až 11 percent hlasov.
Súd so stranou Volt súhlasil v tom, že priznané koalície sú v niektorých oh?adoch znevýhodnené, pod?a Baxu má všetko svoje pre a proti. Nepriznané koalície to majú pod?a neho horšie napríklad v oblasti financovania. V prípade priznanej koalície majú nárok na štátny príspevok všetky strany koalície pod?a po?tu získaných mandátov. V prípade nepriznanej príspevok náleží iba strane, ktorá kandidátnu listinu podala. Okrem toho má táto forma spolupráce nevýhody aj pri tvorbe poslaneckých klubov.
Baxa rozhodnutie obhajoval tým, že verejná moc by v tomto smere mala by? maximálne zdržanlivá, aby umožnila slobodnú sú?až. „Politické strany a hnutia majú všelijaké dôvody, pre?o postupujú tak ?i onak, ale z h?adiska ústavného sme v tom problém nenašli,“ dodal predseda ÚS s tým, že plénum o tejto otázke rozhodlo jednomyse?ne.
(spravodajky?a TASR Barbora Vizváryová)
Zdroj feed teraz.sk
