Ústav geotechniky SAV chce získavať pigmenty z banských vôd

Bratislava 29. mája (TASR) – Ústav geotechniky Slovenskej akadémie vied (SAV) chce v rámci projektu z plánu obnovy Minepig získavať pigmenty z banských vôd. Projekt je zameraný na opustené ložisko v lokalite Smolník, nové poznatky však podľa ústavu môžu byť aplikovateľné aj v ďalších lokalitách, ktoré sú zaťažené historickou alebo súčasnou ťažbou nerastných surovín. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Monika Tináková.

Hlavným cieľom projektu je vypracovanie postupu získavania pigmentov z banských vôd. „Banské vody predstavujú známy a vážny ekologický problém, ale dá sa na ne pozerať aj ako na zdroj zaujímavých nerastných surovín. Farebné odtiene od jemne žltej (jarozit) cez oranžovú (schwertmannit) až po čiernu (hematit, goethit) umožňujú využívať túto farebnosť a ponúkajú zaujímavé spojenie vedy a umenia. Predbežne sa ako perspektívne javí ich použitie či už na maľovanie (napríklad farby s olejovým základom) alebo dokonca na farbenie látok,“ vysvetlila Zuzana Bártová z ústavu.

Podotkla, že v závislosti od prvkového zloženia banskej vody môžu takýmto spôsobom vznikať veľmi zaujímavo sfarbené zrazeniny, z ktorých sa dajú pripraviť minerálne pigmenty, pričom vo všeobecnosti je tento koncept získavania pigmentov pre komerčné použitie pomerne nový. „Na jednej strane získavame suroviny na ďalšie využitie, či už ide o spomínane pigmenty alebo niektoré komerčne zaujímavé kovy a polokovy, a na strane druhej sa vyrovnávame s environmentálnou záťažou danej lokality,“ doplnila Bártová.

Ozrejmila, že pri procese tvorby pigmentov sa v prvom rade z banských vôd odstránia zrazeniny na báze železa, ktoré spôsobujú typicky oranžové sfarbenie banských vôd. „Oddelí sa tak viditeľná súčasť environmentálnej záťaže, ktorá následne slúži ako samotný pigment,“ priblížil ústav s tým, že bakteriálne pigmenty pripravené takto v rámci projektu už boli využité na maľbu na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach s veľmi pozitívnou odozvou.

Ústav ozrejmil, že v súčasnosti sa proces tzv. bioťažby využíva na získavanie predovšetkým medi, niklu a zlata. „Je známy fakt, že mnohé bohaté rudné ložiská sú už v súčasnosti takmer vyťažené a preto využívaním procesov bioťažby budeme vedieť efektívnejšie využívať aj rudy s nízkou koncentráciou kovov, ale hlavne staré banské odpady, ktorých máme v Európe neúrekom,“ dodal.