Hlavným cie?om projektu je vypracovanie postupu získavania pigmentov z banských vôd. „Banské vody predstavujú známy a vážny ekologický problém, ale dá sa na ne pozera? aj ako na zdroj zaujímavých nerastných surovín. Farebné odtiene od jemne žltej (jarozit) cez oranžovú (schwertmannit) až po ?iernu (hematit, goethit) umož?ujú využíva? túto farebnos? a ponúkajú zaujímavé spojenie vedy a umenia. Predbežne sa ako perspektívne javí ich použitie ?i už na ma?ovanie (napríklad farby s olejovým základom) alebo dokonca na farbenie látok,“ vysvetlila Zuzana Bártová z ústavu.
Podotkla, že v závislosti od prvkového zloženia banskej vody môžu takýmto spôsobom vznika? ve?mi zaujímavo sfarbené zrazeniny, z ktorých sa dajú pripravi? minerálne pigmenty, pri?om vo všeobecnosti je tento koncept získavania pigmentov pre komer?né použitie pomerne nový. „Na jednej strane získavame suroviny na ?alšie využitie, ?i už ide o spomínane pigmenty alebo niektoré komer?ne zaujímavé kovy a polokovy, a na strane druhej sa vyrovnávame s environmentálnou zá?ažou danej lokality,“ doplnila Bártová.
Ozrejmila, že pri procese tvorby pigmentov sa v prvom rade z banských vôd odstránia zrazeniny na báze železa, ktoré spôsobujú typicky oranžové sfarbenie banských vôd. „Oddelí sa tak vidite?ná sú?as? environmentálnej zá?aže, ktorá následne slúži ako samotný pigment,“ priblížil ústav s tým, že bakteriálne pigmenty pripravené takto v rámci projektu už boli využité na ma?bu na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach s ve?mi pozitívnou odozvou.
Ústav ozrejmil, že v sú?asnosti sa proces tzv. bio?ažby využíva na získavanie predovšetkým medi, niklu a zlata. „Je známy fakt, že mnohé bohaté rudné ložiská sú už v sú?asnosti takmer vy?ažené a preto využívaním procesov bio?ažby budeme vedie? efektívnejšie využíva? aj rudy s nízkou koncentráciou kovov, ale hlavne staré banské odpady, ktorých máme v Európe neúrekom,“ dodal.
Zdroj feed teraz.sk
