OFAC uvalil sankcie na Dodika za marenie Daytonskej mierovej dohody, ktorá v roku 1995 ukončila vojnu v Bosne a Hercegovine. Tú odvtedy tvoria RS a moslimsko-chorvátska Federácia Bosny a Hercegoviny.
Bosniansky federálny súd vo februári odsúdil Dodika na jeden rok odňatia slobody a šesťročný zákaz vykonávať politickú funkciu za nerešpektovanie rozhodnutí vysokého predstaviteľa OSN pre Bosnu a Hercegovinu Christiana Schmidta, ktorý dohliada na dodržiavanie podmienok Daytonskej mierovej dohody. Urobil tak po tom, čo Dodikova vláda vypracovala sériu protiústavných zákonov, prostredníctvom ktorých sa RS snažila oslabiť činnosť štátnych súdnych orgánov a bezpečnostných zložiek.
V auguste 2025 vydala bosnianska Ústredná volebná komisia rozhodnutie, ktorým Dodika zbavila mandátu prezidenta Republiky srbskej. Dodik proti nemu podal žalobu, ktorú však odvolací súd o necelé dva týždne neskôr zamietol a verdikt sa tak stal právoplatným.
Dodik sa v príspevku na platforme X poďakoval Trumpovi za „nápravu veľkej nespravodlivosti spáchanej na Republike srbskej, jej predstaviteľoch a ich rodinách, nespravodlivosti, za ktorou stoja vlády (Baracka) Obamu a (Joea) Bidena“.
Zrušenie sankcií označil za „morálnu rehabilitáciu pravdy“ o svojej vláde. „Opäť sa dokázalo, že všetko, čo sa o nás povedalo, bola lož a propaganda, na ktorej Christian Schmidt vytvoril veľký neporiadok – neporiadok, ktorý teraz treba upratať,“ uviedol Dodik.
Okrem Dodika zrušili USA sankcie aj voči srbskej členke bosnianskeho predsedníctva Željke Cvijanovičovej, predsedovi parlamentu RS Nenadovi Stevandićovi a desiatkam ďalších bosnianskosrbských predstaviteľov a spoločností.
Parlament RS 18. októbra vymenoval za dočasnú prezidentku Anu Trišičovú-Babičovú. Voľby novej hlavy štátu sa uskutočnia 23. novembra.
Zdroj feed teraz.sk
