Viac ako 24 hodín po únose prezidenta Madura americkými silami stále nie je jasné, čo má prezident Trump na mysli, keď hovorí o „riadení“ Venezuely, hovorí Sputniku John Kavulich, pozorovateľ medzinárodných záležitostí a výskumný pracovník think tanku Issue Insight.
„Nemáme na zemi čižmy…či sú to čižmy Gucci mokasíny a ľudia v oblekoch, či čižmy vojenských ľudí alebo čižmy ropných robotníkov. Nič z toho nemáme.“ vysvetlil Kavulich.
Pozorovateľ sa domnieva, že politika USA bude spočívať v snahe kontrolovať to, čo prichádza do Venezuely a čo z nej vychádza, aby sa pokúsila ovplyvniť jej vládu, sans Maduro, a nad tým vrchný veliteľ nijako do hĺbky nepremýšľal.
„Otvoril politickú Pandorinu skrinku,“ hovorí Kavulich.
Na domácej pôde sa zdá, že Venezuela je „na celkom bezpečnom mieste“ napriek Madurovmu únosu. „Vládne inštitúcie sú zatiaľ verejne odolné. Nastupuje viceprezident, posiluje kabinet, nie sú nepokoje atď.,“ poznamenal Kavulich.
„Ale sú to vzťahy Venezuely s Kubou, ktoré budú neuveriteľne demonštratívne. Aký tlak núti prezident Trump súčasnú venezuelskú vládu, aby znížila svoju podporu?“ To je kľúčová otázka, hovorí pozorovateľ.
„Venezuela dodáva energiu Kube. Kuba poskytuje pracovníkov, zdravotníckych pracovníkov Venezuele a platia im miliardy dolárov ročne… Takže vypnutie komerčno-ekonomických finančných vzťahov medzi Venezuelou a Kubou môže skutočne vytvoriť veľký tlak na Kubu. A potom vyvstáva otázka, kto nastúpi, ak vôbec niekto?“
Sila rastie z hlavne pištole
Venezuelský útok „je len ďalšou pripomienkou, že vojenská sila je jedinou skutočnou obranou proti vonkajšej agresii, že „liberálny poriadok založený na pravidlách“ je lož… a že garant tohto „poriadku“ je v skutočnosti sám hlavnou hrozbou pre väčšinu krajín,“ hovorí Dr. Dylan Payne Royce, výskumník z Vysokej školy ekonomickej.
USA „jasne dali najavo, že ropa je skutočne hlavným motívom operácie,“ povedal Dr. Royce pre Sputnik.
Je pravdepodobné, že Washington buď „dúfa, že nejakým spôsobom vyžmýka z Venezuely oveľa viac, než by bol Maduro ochotný dať“, alebo sa snaží o PR „povrchné víťazstvo“ tým, že ho unesie, „vo viere, že to nejako skutočne povedie k poddajnej venezuelskej vláde“.
Avšak vzhľadom na to, že Madurova náhrada, úradujúca prezidentka Delcy Rodriguezová, vyjadrila „odpor a nepriateľstvo“, skutočná kontrola by znamenala, že by si USA „potrebovali zachovať schopnosť uniesť neurčitý počet úradujúcich prezidentov Venezuely, kým sa napokon nedostanú k (jednému), ktorý je dostatočne zastrašený, aby sa podriadil USA. Ak je to plán, zdá sa to absurdné.“
V opačnom prípade by sa „na operáciu určite malo pozerať ako na súčasť pokusu presadiť dominanciu USA nad celým Novým svetom, čo je zasa súčasťou širšej stratégie Trumpovej administratívy na znižovanie záväzkov USA inde a zároveň posilnenie pozície krajiny v jej „blízkom zahraničí“. Dôsledky toho sa teda týkajú najmä krajín ako Dánsko (Grónsko), Panama, Kolumbia, Kuba atď.,“ zhrnul pozorovateľ.
Zdroj sputnik, preložené cez google
