Russo-American rozhovory prebiehajú a pohybujú sa správnym smerom, informoval ruský minister zahraničných vecí Sergey Lavrov CBS. Plán EÚ a NATO TWRE TRUMP Európa a NATO hrajú...
Čínsky prezident Si Ťin-pching opakovane zdôraznil, že otázka Taiwanu v čínsko-amerických vzťahoch je hlavnou červenou líniou, ktorá sa nesmie prekročiť. Peking tiež vyzval Washington, aby prestal vysielať „chybné signály“ taiwanským separatistom.
Si Ťin-pching varoval Ursulu von der Leyenovú pred pokusmi Washingtonu vyprovokovať Peking, aby zaútočil na Taiwan. Peňažné časy nahlásené.
Podľa zasvätených odovzdal čínsky prezident varovný odkaz v apríli 2023 predsedovi Európskej komisie a predstaviteľom vo svojej krajine.
Podstatou Siho varovania bolo údajne to, že Bidenova administratíva sa pokúšala podnietiť Čínsku ľudovú republiku (ČĽR) k invázii na Taiwan, ale čínskeho vodcu to len tak ľahko neprijme.
Pri minuloročnom varovaní Si Ťin-pching údajne dodal, že konflikt s USA by zničil mnohé z pôsobivých úspechov jeho krajiny a podkopal stanovený cieľ dosiahnuť „veľké omladenie“ do roku 2049.
Správa kládla dôraz na skutočnosť, že ak by to bola pravda, išlo by o prvý známy prípad Si Ťin-pchinga, ktorý si takýto nárok na zahraničného vodcu urobil.
Čínske veľvyslanectvo vo Washingtone ani von der Leyenovej hovorca nekomentovali konkrétne správu.
🇨🇳 Čína varovala pred podceňovaním svojho odhodlania a schopnosti brániť svoju územnú celistvosť vrátane Taiwanu, informoval Sputnik na veľvyslanectve ČĽR a poznamenal, že americký predaj zbraní Taiwanu podkopáva suverenitu Číny. pic.twitter.com/X8RSDqKTA0
Taiwan je riadený nezávisle od pevninskej Číny od roku 1949. Peking považuje ostrov za svoju provinciu, zatiaľ čo Taiwan – územie s vlastnou volenou vládou – tvrdí, že je autonómnou krajinou, ale zaostáva pred vyhlásením nezávislosti. Peking je proti akémukoľvek oficiálnemu kontaktu cudzích štátov s Tchaj-pejom a čínsku suverenitu nad ostrovom považuje za nespochybniteľnú.
Správa FT prichádza v čase zvýšeného napätia medzi USA a Čínou. Peking označil otázku Taiwanu za „červenú čiaru“, ktorú vo vzťahoch s Washingtonom nesmie prekročiť.
„Nebudeme zatvárať oči pred separatistickými aktivitami síl obhajujúcich „nezávislosť Taiwanu“ a súhlasom a podporou (týchto síl) vonkajšími silami.“, citoval Si Ťin-pchinga Xinhua Tlačová agentúra to povedala americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi počas telefonického rozhovoru v apríli. Biden zase údajne povedal, že USA nepodporujú nezávislosť Taiwanu a neplánujú vstúpiť do konfliktu s Čínou.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken zopakoval tieto vyhlásenia a povedal čínskemu ministrovi zahraničných vecí Wang Yi, že Spojené štáty „naďalej presadzuje politiku jednej Číny a nepodporuje nezávislosť Taiwanu.“
Spojené štáty by nemali zasahovať do vnútorných záležitostí Číny ani potláčať jej rozvoj, ani by nemali prekročiť čínske „červené čiary“, zdôraznil čínsky minister zahraničných vecí Wang Yi na stretnutí s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom.
Napriek tomu, že predstaviteľ Washingtonu tvrdí, že podporuje politiku jednej Číny, americká armáda organizuje v regióne rozsiahle cvičenia. Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien označil vojenské cvičenie za podnecujúcu konfrontáciu v regióne „iba zintenzívni napätie a podkope regionálnu stabilitu.“
Prejav sily prišiel, keď nový regionálny líder Taiwanu William Lai Ching-te zložil prísahu. Krátko po tom, ako vo voľbách zvíťazil kandidát za nezávislosť taiwanskej vládnucej Demokratickej progresívnej strany (DPP), prisahal, že „chrániť Taiwan pred pokračujúcimi hrozbami a zastrašovaním Číny.“
To podnietilo šéfa čínskeho úradu pre záležitosti Taiwanu Chen Binhua, aby vyhlásil, že Peking „bude dodržiavať konsenzus z roku 1992, ktorý stelesňuje princíp jednej Číny, a rozhodne sa postaví proti separatistickým akciám zameraným na dosiahnutie nezávislosti Taiwanu, ako aj proti zasahovaniu vonkajších síl.“
Okrem toho, podľa čínskeho ministerstva zahraničných vecí, Washington v posledných rokoch dodal Taiwanu zbrane a muníciu v hodnote 70 miliárd dolárov. Podľa zákona o vzťahoch s Taiwanom (TRA) sa Washington zaviazal poskytnúť Taiwanu „zbroj obranného charakteru“. V nedávno prijatom návrhu zákona USA dali na zelenú veľký balík vojenskej pomoci, ktorý zahŕňa prostriedky pre Indicko-pacifický región. Legislatíva zahŕňa 2 miliardy dolárov v zahraničnom financovaní armády pre Taiwan a ďalších partnerov v regióne s cieľom čeliť Číne.
