„Sme veľmi znepokojení stavom gruzínskej demokracie a krokmi, ktoré podnikol Gruzínsky sen s cieľom podkopať gruzínsku demokraciu,“ vyhlásil hovorca americkej diplomacie Matthew Miller. „Máme pripravené ďalšie sankcie, ktoré sa chystáme uvaliť v nasledujúcich týždňoch,“ dodal.
Minulý týždeň taktiež Washington zakázal vydať víza 20 Gruzíncom zodpovedným za „marenie demokracie“ v Gruzínsku vrátane ministrov tamojšej vlády, členov parlamentu a predstaviteľov bezpečnostných zložiek.
Uvalenie sankcii na gruzínskych predstaviteľov v pondelok odmietla Európska únia po vete zo strany Maďarska. Členské štáty sa zhodli iba na zavedení vízovej povinnosti pre držiteľov gruzínskych diplomatických pasov.
Sankcie však samostatne uvalili členské štáty Estónsko a Litva. Na sankčnom zozname týchto krajín sa nachádza gruzínsky premiér Irakli Kobachidze, ako aj zakladateľ a faktický líder Gruzínskeho sna Bidzina Ivanišvili.
Po Kobachidzeho rozhodnutí odložiť prístupové rozhovory s EÚ do konca roka 2028 vypukli koncom októbra v uliciach hlavného mesta Tbilisi a v ďalších gruzínskych mestách protesty. Proti demonštrantom násilne zasahuje polícia. Denne z protestov hlásia viacero zranených. Mnohí demonštranti vrátane predstaviteľov opozičných strán skončili aj vo väzbe.
Demonštranti protestujú aj proti sporným parlamentným voľbám, ktoré sa konali koncom októbra a za ktorých víťaza bola vyhlásená strana Gruzínsky sen. Opozícia a prezidentka Salome Zurabišviliová tento oficiálny výsledok volieb neuznávajú a hlasovanie označujú za zmanipulované.
Ďalšie protesty vypukli po sobotňajších prezidentských voľbách, v ktorých bol zborom voliteľov za hlavu štátu zvolený kandidát Gruzínskeho sna a bývalý futbalový reprezentant Micheil Kavelašvili.
Zdroj feed teraz.sk
