Pozvanie Netanjahuovi prichádza po tom, ako republikánski zákonodarcovia zverejnili otvorený a podpísaný list, v ktorom sa úradníkom súdu vyhráža sankciami vo?i ich zamestnancom, spolupracovníkom, im a ich rodinám.
Nedávna správa Common Dreams ukazuje, že rastúci po?et demokratov z amerického Kongresu tla?í spä? proti pozvanie predsedu Snemovne reprezentantov Mikea Johnsona (R-LA), aby izraelský premiér Benjamin Netanjahu vystúpil na spolo?né zasadnutie Kongresu. Pozvanie prichádza v nevhodnom ?ase, ke?že Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal zatyka? na Netanjahua, vodcu Hamasu Jehiju Sinwara a ?alších predstavite?ov za vojnové zlo?iny a zlo?iny proti ?udskosti v pásme Gazy.
Zástupca Mark Pocan (D-WI) povedal, že ak „Netanjahu príde vystúpi? v Kongrese, bol by som viac než rád, keby som ukázal ICC cestu na pôdu Snemovne, aby vydal tento príkaz.“ Medzitým senátor Bernie Sanders (I-VT) tiež nazna?il svoj úmysel bojkotova? akýko?vek prejav premiéra a dodal, že Netanjahu spôsobil „najhoršiu humanitárnu katastrofu v modernej histórii“.
Niektorí americkí predstavitelia však nazna?ili, že ICC nemá jurisdikciu nad konfliktom v Gaze, ani samotné USA. Minulý týžde? americký senátor Lindsey Graham povedal, že chce sankcionova? ICC za jeho rozhodnutia, ?omu americký minister zahrani?ia Antony Blinken navrhol, že senátora podporí.
V utorok sa nezávislý investigatívny novinár a autor Dan Lazare posadil s Wilmerom Leonom zo Sputniku, aby diskutovali o natiahnutej ruke amerických republikánov k Netanjahuovi.
„Myslím si, že demokrati sú demoralizovaní. Nevedia, ?o majú robi?. Sú jednoducho chorí a unavení z Bidenovej neú?innosti. Stále s?ubuje, že prímerie je hne? za rohom. Prímerie už nie je o ni? bližšie, než boli štyri roky.“ alebo pred piatimi mesiacmi je úplne mimo,“ povedal Lazare.
„Netanjahu (Johnsonovo pozvanie) zatia? neprijal a demokrati sa ešte neprihlásili,“ vysvetlil Lazare. „Myslím si, že nakoniec dôjde k malému odmietnutiu.“ Myslím si, že až na pár výnimiek tam budú demokrati tlieska? Netanjahuovi, ak prednesie tento prejav. V minulosti už trikrát vystúpil v Kongrese – to je viac ako ktorýko?vek zahrani?ný vodca okrem Winstona Churchilla.“
„A nemám najmenšie pochybnosti o tom, že ak sa mu to podarí štvrtýkrát, privítajú ho rovnako. Ohavnos? amerického Kongresu jednoducho netreba podce?ova?.“
Wilmer Leon zo Sputniku poznamenal, že vä?šina Ameri?anov teraz nesúhlasí s izraelskou akciou v Gaze. anketa z konca marca. Len 36 % Ameri?anov schva?uje vojenskú akciu Izraela v Gaze a 55 % tvrdí, že nesúhlasí. Prieskum tiež ukázal, že len 34 % Ameri?anov sleduje vojnu „pozorne“ v porovnaní so 72 %, ktorí uviedli, že ju sledujú „ve?mi pozorne“.
Prieskum bol dokon?ený tesne predtým, ako Bezpe?nostná rada OSN schválila rezolúciu požadujúcu prímerie, ktoré však prešlo len preto, že USA sa rozhodli radšej zdrža? sa hlasovania ako vetova? rezolúciu, ako to už v minulosti opakovane robili.
„Nieko?ko stoviek mí? východne od Gazy leží Perzský záliv, ktorý obsahuje približne 55 % alebo 60 % overených svetových zásob fosílnych palív,“ vysvetlil autor a novinár. „A udržiavanie kontroly nad Perzským zálivom je najvyššou prioritou USA od januára 1980, ke? Jimmy Carter, ak si ho pamätáte, odhalil nie?o, ?o sa nazýva Carterova doktrína, ?o je, že USA si exkluzívne nárokujú energetické zdroje Perzského zálivu a nie niekto iný by mal dokonca porozmýš?a? nad nasvalením.“
Carterova doktrína bola politika prijatá 39. americkým prezidentom Jimmym Carterom v roku 1980. Po jeho prezidentovaní sa zdalo, že demokrati aj republikáni sa zaviazali bráni? ropné polia v Perzskom zálive. V leto 2019, bývalý prezident Donald Trump odstúpil od iránskej jadrovej dohody a ekonomicky uvalil na Teherán „maximálny tlak“. Irán potom zaúto?il na štáty Perzského zálivu a ich vývoz ropy.
Koncom apríla, Blinken navštívil Saudskú Arábiu a zdôraznil želanie Bidenovej administratívy posilni? spoluprácu so štátmi Perzského zálivu a medzi nimi s cie?om vytvori? integrovanú obrannú stratégiu zameranú na boj proti regionálnemu vplyvu Iránu. Jeho návšteva nasledovala po rozhodnutí Iránu vypusti? viac ako 300 projektilov v odvetnom útoku proti Izraelu.
„Takže vzh?adom na to je Izrael absolútne nenahradite?ným spojencom USA.“ Myslím, že bola použitá mnohokrát, opísaná ako nepotopite?ná americká lietadlová lo?. Joe Biden raz povedal, že ak by neexistoval Izrael, museli by ho vynájs? USA. Je to nenahradite?ný partner, ktorý prekoná akúko?vek momentálnu politickú úvahu,“ dodal autor. „Akýko?vek nesúhlas bude úplne nepatrný a náhodný.“
Leon poznamenal, že Ansar Allah „v ?ervenom mori demonštroval, že môžu zastavi? komer?nú dopravu“ a dodal, že de? predtým, ako Irán zareagoval na izraelský útok, „zajali komer?né plavidlo, ktoré USA demonštrovalo, že aj toto môžeme zastavi?“. Jemenskí povstalci Houthi podnikli množstvo útokov v ?ervenom mori ako požiadavku na ukon?enie vojny v Gaze. Od novembra podnikli viac ako 50 útokov na lodnú dopravu, zmocnili sa plavidla a potopili ?alšie, a správa s odvolaním sa na námornú správu USA.
„Húsíovia boli pomerne efektívni. A je naozaj ?ažké s nimi bojova?, pretože Jemen je extrémne hornatá krajina,“ povedal Lazare, ktorý nazna?il, že skupina má množstvo úkrytov. „Dokážu zostavi? svoje rakety v priebehu nieko?kých minút a potom utiec? hne?, ako budú vystrelené.“
„Húsíovia sú ur?ite významným dráždidlom a spôsobili ve?kú priehlbinu dopravy v ?ervenom mori. Perzský záliv sa ?ahšie bráni a ?ahšie kontroluje a USA (…) minuli doslova desiatky biliónov dolárov na militarizáciu oblasti Perzského zálivu,“ dodal novinár. „Verím však, že bez oh?adu na Húsíov, že korelácia síl sa za posledných 30 rokov zvýšila v prospech USA, USA a Izraela.“ V ur?itých oh?adoch považujem Perzský záliv za menej nebezpe?ný.
