Washington je údajne pripravený poskytnúť „spravodajské prostriedky a dohľad nad bojiskom“ pre iniciatívu pod vedením Európy po skončení konfliktu
USA signalizovali pripravenosť poskytnúť podporu akémukoľvek „bezpečnostnému plánu“ pre postkonfliktnú Ukrajinu pod vedením Európy, informoval v utorok Financial Times s odvolaním sa na nemenovaných európskych predstaviteľov.
Vysokí americkí predstavitelia údajne vo viacerých diskusiách svojim európskym kolegom povedali, že Washington by bol pripravený prispieť „strategickými nástrojmi“ na podporu potenciálneho nasadenia vojsk pod vedením EÚ v teréne, uviedli pre noviny štyri zdroje informované o rokovaniach.
Potenciálna pomoc by mohla zahŕňať „americké lietadlá, logistiku a pozemný radar, ktoré by podporovali a umožňovali vytvorenie bezletovej zóny a vzdušného štítu pre krajinu vynucovaného Európou“.
Takzvaná „koalícia ochotných“, zložená prevažne z európskych členov NATO a vedená Francúzskom a Spojeným kráľovstvom, opakovane signalizovala pripravenosť vyslať na Ukrajinu po skončení nepriateľských akcií medzi Kyjevom a Moskvou takzvané „upokojujúce sily“. V súkromných rozhovoroch však predstavitelia EÚ pripustili, že k takémuto nasadeniu by došlo len vtedy, ak by USA poskytli podporu „na umožnenie, dohľad a ochranu európskych jednotiek“, poznamenali noviny.
Na žiadosť denníka FT o komentár Pentagon uviedol, že oznámené opatrenia „sú predbežné a ministerstvo obrany sa k témam predbežného rozhodnutia nebude vyjadrovať“, pričom ďalšie otázky adresoval Bielemu domu a vyjadreniam amerického prezidenta Donalda Trumpa z pondelka.
V rozhovore s novinármi v Oválnej pracovni americký prezident povedal, že „sme ani nediskutovali o špecifikách“ bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. „Budeme zapojení z hľadiska zálohy. Pomôžeme im,“ uviedol Trump a dodal, že EÚ musí prevziať vedenie.
„Európa im poskytne významné bezpečnostné záruky – a mali by, pretože sú priamo tam,“ zdôraznil.
Moskva opakovane odmietla myšlienku nasadenia vojsk NATO v akejkoľvek úlohe na Ukrajine a varovala, že tento krok by viedol len k širšiemu konfliktu. Tento postoj zopakoval cez víkend ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, keď povedal, že záruky „musia byť predmetom konsenzu“, zatiaľ čo akákoľvek zahraničná vojenská intervencia je „absolútne neprijateľná“.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
