USA plánujú prvýkrát vo svojej histórii reštartovať jadrovú elektráreň

Washington 28. marca (TASR) – Federálna vláda USA poskytne pôžičku vo výške 1,5 miliardy dolárov na obnovenie prevádzky jadrovej elektrárne v štáte Michigan. Má ísť o prvý takýto reštart v dejinách USA. S odvolaním sa na štvrtkovú správu agentúry AP o tom informuje TASR.

Elektráreň Palisades na juhovýchode Michiganu je vybavená jedným reaktorom s výkonom 800 megawattov. V roku 2022 ju získala spoločnosť Holtec International a pôvodne ju mala rozobrať.

Plány sa však zmenili a koncom budúceho roka chce majiteľ elektráreň opäť uviesť do prevádzky. Dostane na to podporu od štátu Michigan a dokonca aj od federálnej vlády, ktorá na tento účel vyčlení pôžičku vo výške 1,5 miliardy dolárov (1,39 miliardy eur).

Guvernérka štátu Michigan Gretchen Whitmerová pripomenula, že by išlo o historicky prvé obnovenie prevádzky jadrovej elektrárne v USA. Uskutočneniu tohto plánu však ešte bránia kontroly, skúšky a schválenie americkým Úradom pre jadrový dozor (NRC).

Hovorca spoločnosti Holtec avizoval, že finalizácia dohody s vládou potrvá štyri až päť mesiacov. Zároveň však dodal, že záujem o dlhodobý nákup energie už prejavili dvaja odberatelia.

„Jadrová energia je naším jediným veľkým zdrojom elektriny s nulovými uhlíkovými emisiami,“ uviedla k téme americká ministerka energetiky Jennifer Granholmová, bývalá guvernérka štátu Michigan. Tento sektor v USA priamo zamestnáva približne 100.000 ľudí a nepriamo ďalšie státisíce.

Objavili sa však aj kritické hlasy. Koalícia, ktorá nesúhlasí s reštartom toho, čo posmešne označila za „zombie reaktor“, požiadala o vypočutie na úrade NRC.

Elektráreň Palisades sa nachádza na východnom brehu Michiganského jazera a zároveň asi 300 kilometrov západne od Detroitu, najväčšieho mesta v štáte. Od roku 1971 ju vlastnila firma CMS Energy z Michiganu. V roku 2007 predala prevádzku spoločnosti Entergy zo štátu Louisiana. Predvlani elektráreň zatvorili.

Záujem o atómovú energiu sa v poslednom období obnovuje. Minulý týždeň sa 34 krajín vrátane USA zaviazalo používať ju s cieľom znížiť závislosť od fosílnych palív.