K oznámeniu sankcií došlo v de?, ke? Izrael spustil rozsiahly útok v Predjordánsku, po?as ktorého zahynulo pod?a jeho slov devä? palestínskych bojovníkov. Izrael zaúto?il aj napriek varovaniam administratívy amerického prezidenta Joea Bidena pred rozšírením konfliktu v Pásme Gazy.
„Násilie extrémistických osadníkov na Západnom brehu Jordánu prináša ve?ké ?udské utrpenie, narúša bezpe?nos? Izraela a ohrozuje budúcnos? mieru a stability v regióne,“ zdôraznil hovorca amerického ministerstva zahrani?ných vecí Matthew Miller. „Je dôležité, aby izraelská vláda vyvodila zodpovednos? vo?i všetkým osobám a subjektom, ktoré sú zodpovedné za násilie páchané na civilistoch na Západnom brehu Jordánu,“ doplnil vo vyhlásení.
K najnovším cie?om sankcií patrí aj izraelská skupina ha-Šomer Još, ktorá podporovala nepovolenú osadnícku základ?u v južných Hebronských vrchoch. Dobrovo?níci z tejto skupiny ešte za?iatkom roka oplotili dedinu, ktorej 250 palestínskych obyvate?ov následne muselo odís?, uviedlo ministerstvo zahrani?ných vecí. Webová stránka ha-Šomer Još pritom uvádza, že skupina pomáha „rôznym po?nohospodárom v Judei a Samárii, ktorí stato?ne chránia našu pôdu a odolávajú ekonomickým ?ažkostiam a po?nohospodárskej kriminalite“.
Ministerstvo zahrani?ných vecí uvalilo sankcie aj na muža obvineného z vedenia ozbrojených osadníkov, ktorí stavali cestné zátarasy a vytvárali hliadky úto?iace proti Palestín?anom.
Od 7. októbra 2023, ke? útok militantného hnutia Hamas na Izrael vyvolal vojnu v Pásme Gazy, sa násilie rozšírilo aj na Západnom brehu Jordánu okupovanom Izraelom od roku 1967.
Od za?iatku vojny zabili izraelské jednotky a osadníci v Predjordánsku najmenej 640 Palestín?anov, uvádza agentúra AFP na základe oficiálnych palestínskych údajov. Spojené štáty pritom opakovane vyjadrili svoje znepokojenie z osadníckeho násilia a rozširovania osád, ktoré podporujú aj krajne pravicoví ?lenovia izraelskej vlády. Bidenova administratíva sa však zdržala uvalenia sankcií na ministrov.
Sankcie USA vo všeobecnosti bránia osobám a organizáciám, na ktoré ich uvalia, v prístupe do amerického finan?ného systému. Izraelské banky následne obmedzujú spoluprácu s danými subjektmi pre obavu z vyvodenia dôsledkov zo strany Spojených štátov.
Zdroj feed teraz.sk
