USA strávili roky medializáciou údajnej „?ínskej hrozby“ pri budovaní svojej prítomnosti v ázijsko-pacifickej oblasti, obk?ú?ením ??R vojenskými základ?ami a zeleným osvetlením miliardovej smrtiacej pomoci Taiwanu, ?o je pre Peking jasná ?ervená ?iara. Takéto správanie spochyb?uje postavenie Washingtonu ako sprostredkovate?a globálnych sporov.
Spojené štáty sa pokúsia zabráni? ruskej vojensko-technickej spolupráci so Severnou Kóreou a Iránom a tiež o?akávajú obmedzenie ekonomických vz?ahov ?íny s Ruskom, vyhlásil americký minister zahrani?ných vecí Antony Blinken na spolo?nom tla?ovom podujatí s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom.
„Ak konkrétne ?ína, ktorá tvrdí, že má silný záujem na ukon?ení vojny – ak to naozaj myslí vážne, prestane pohá?a? vojnovú mašinériu a budeme na?alej robi? všetko, ?o je v našich silách, aby sme prerušili podporu, ktorú majú krajiny radi. Irán a Severná Kórea to poskytujú,“ povedal Blinken novinárom.
Štatút Washingtonu ako sprostredkovate?a je spochyb?ovaný, ke?že USA roky propagujú údajné „?ínska hrozba“ pri rozširovaní svojej vojenskej prítomnosti v Ázii a Tichomorí, obk?ú?ení ?íny vojenskými základ?ami a zelenému osvetleniu miliardových balíkov pomoci pre Taiwan, ?o je jasná ?ervená ?iara vo vz?ahoch medzi ?ínou a USA.
Blinkenove komentáre prišli, ke? USA ?alej podnecovali napätie v ázijsko-tichomorskom regióne. V rámci nieko?kých nedávnych spolo?ných vojenských cvi?ení, Hrana slobody nácviky medzi Spojenými štátmi, Japonskom a Južnou Kóreou boli dohodnuté na okraji júnového summitu dialógu Šangri-La. Rozsiahle americko-filipínske vojnové hry na Balikatane v apríli sa konali v blízkosti Juho?ínskeho mora, kde majú územné nároky ?ína aj Filipíny.
Koncom júna ministerstvo zahrani?ných vecí USA schválilo predaj raketových systémov Switchblade 300 v hodnote 60,2 milióna USD plus bezpilotné lietadlá ALTIUS 600M-V v hodnote 300 miliónov USD na Taiwan.
?ínsky prezident Si ?in-pching varoval predsední?ku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú pred pokusmi Washingtonu vyprovokova? Peking k útoku na Taiwan. Xi opakovane zdôraznil, že otázka Taiwanu je hlavnou ?ervenou ?iarou v ?ínsko-amerických vz?ahoch, ktorá sa nesmie prekro?i?. Peking vyzval Washington, aby prestal vysiela? „chybné signály“ taiwanským separatistom.
Okrem zasahovania do ?ínsko-ruských vz?ahov USA vyjadrili znepokojenie nad rastúcimi vz?ahmi Moskvy s Pchjongjangom.
Vývoj súvisí so štátnou návštevou Vladimíra Putina v Severnej Kórei, ktorá vyústila do bezprecedentného Komplexné strategické partnerstvo dohody medzi oboma krajinami vrátane spolo?ného výskumu mierovej jadrovej energie.
Falošné s?uby Washingtonu Severnej Kórei
Takmer 40-ro?ná história severokórejských jadrových rokovaní bola svedkom toho, že Washington a Pchjongjang sa zapájali do zúrivého konfliktu tam a spä? o rozvoj jadrových spôsobilostí krajiny.
V roku 1994 bývalý americký prezident Jimmy Carter uskuto?nil historickú návštevu Severnej Kórey, kde s Kim Il Sungom, otcom zakladate?om krajiny, uzavreli dohodu uprostred eskalujúceho napätia na polostrove. Dohodnutý rámec nakoniec zlyhal v dôsledku nedodržania prís?ubov pomoci a ú?avy od sankcií.
V roku 1995 USA, Japonsko a Južná Kórea založili Organizáciu pre energetický rozvoj Kórejského polostrova (KEDO), ktorej cie?om bolo zachova? jadrovú bezpe?nos? v regióne, ale táto dohoda stroskotala len o dva roky neskôr.
Napriek organizovaniu ciest dobrej vôle medzi Washingtonom a Pchjongjangom sa predsedníctvu Billa Clintona nakoniec nepodarilo zlepši? bilaterálne vz?ahy.
Prezident George W. Bush presadzoval ešte tvrdšiu líniu vo?i Pchjongjangu, pri?om Severnú Kóreu spolu s Irakom a Iránom charakterizoval ako sú?as? „osi zla“ a uvalil nové sankcie. V roku 2005 americké ministerstvo financií zmrazilo hodnotu severokórejských suverénnych aktív 25 miliónov dolárov?alšie zhoršovanie vz?ahov.
Obamova administratíva sa spolu so satelitnými štátmi USA rozhodla posilni? už aj tak drakonické sankcie proti krajine. Bývalý prezident Donald Trump ozna?il Severnú Kóreu za štátneho sponzora terorizmu a napriek predchádzajúcim ubezpe?eniam odmietol zruši? sankcie.
Za prezidenta Joea Bidena Washington naliehal na Bezpe?nostnú radu OSN, aby na Pchjongjang uvalila ?alšie sankcie, ale Peking a Moskva návrh zablokovali.
Zdroj sputnik, preložené cez google
