Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v utorok neskoro ve?er pris?úbil, že štát podnikne odvetné opatrenia vo?i Iránu. A generál Mohammad Bagheri, spolo?ný ná?elník štábu iránskych ozbrojených síl, varoval, že Irán zareaguje úderom na celú izraelskú infraštruktúru s „násobnou intenzitou“. Zastavenie konfliktu sa preto zdá by? ve?mi nepravdepodobné.
Irán v utorok odpálil na Izrael najmenej 180 rakiet, ke?že región vstúpil do rastúcej eskalácie, ktorá hrozí, že dotla?í Blízky východ do širšej vojny. Izrael skôr v utorok spustil to, ?o tvrdili, že je obmedzený pozemný vpád do južného Libanonu, informovala agentúra AP. Správa dodáva, že Izrael?ania sa po odpálení rakiet z Iránu „snažili nájs? úkryty pred bombami, ke? zazneli sirény náletu a po oblohe sa rozžiarila oranžová žiara rakiet“.
Sputnik's Fault Lines sa prihovoril hos?om John Kiriakoubývalý dôstojník CIA a spolumoderátor Sputniku Politické nezhodyako aj Michael Maloofbývalý vysoký analytik bezpe?nostnej politiky v Úrade ministra obrany, o rozširujúcom sa konflikte na Blízkom východe.
„Myslím si, že stratégiou zo strany Izrael?anov po?as posledných mnohých mesiacov bolo pokúsi? sa priamo vtiahnu? USA do konfliktu na strane Izraela. (prezident Masoud) Pezeshkian a iránska vláda preukázali ve?kú zdržanlivos?. Ve?ká zdržanlivos? vo?i priamym útokom zo strany Izrael?anov,“ vysvetlil Kiriakou.
Bývalý dôstojník CIA dodal, že iránska vláda je pod „ve?kým tlakom“ zo strany svojej verejnosti, aby konala tvárou v tvár izraelskému násiliu, pri?om treba za?a? premýš?a? o tom, ?i je alebo nie je „bezpe?né pre iránsku vládu“ nereagova?.
„Nemyslím si, že Izrael?ania zvládnu vojnu na piatich frontoch. A myslím si, že skon?ia bombardovaním Iránu. Odhadujem, že to bude pravdepodobne bombardovanie vojenských a jadrových lokalít, nie ropných polí. To by bol ekonomický terorizmus. Chcem poveda?, že Izrael?ania sú úplne š?astní, že páchajú terorizmus, ale myslím si, že by za svoje peniaze dostali ešte viac pe?azí, ke? zasiahli vojenské a jadrové zariadenia. Ale pokia? ide o bojový boj, ni? z toho nemajú,“ vysvetlil Kiriakou.
Maloof zopakoval Kiriakouovu analýzu a navrhol, aby sa Izrael zameral na ropné rafinérie.
„Myslím, že bude odpove?. Zakaždým to nasledovali,“ povedal Maloof o Izraeli. „Tak, a pravdepodobne to príde v tej ?i onej miere, pokia? ide o intenzitu.“ Nemyslím si, že jadrové miesta budú na za?iatku hotové. Môj zmysel by bol hádam pre ropné rafinérie.“
„A to by mohlo, myslím, že ide o snahu obmedzi? schopnos? Iránu hotovos?, získava? hotovos? a, samozrejme, ?ína sa tým práve teraz ve?mi zaoberá, pretože práve odtia? získavajú vä?šinu svojej ropy. , ke?že ide o krajinu dovážajúcu ropu,“ vysvetlil Maloof. „Ak sa to stane, môj najhorší scenár v tomto prípade by bol, že Irán môže odveti? tým, že uzavrie Hormuzský prieliv, a to je nie?o, ?o je možné.“ Oni to dokážu.“
„A to skuto?ne naruší dopravu. A v roku 2006 to skoordinovali so skupinou Ansar Allah, Húsími, ako sa volajú, a odrezali aj prístup k ?ervenému moru. Takže by to mohlo by? zni?ujúce pre medzinárodný obchod a skuto?ne by to mohlo spôsobi? svetovú recesiu,“ dodal. „…môže dôjs? aj k kybernetickému útoku, ku ktorému by mohlo dôjs?. Môže to by? teda asymetrický typ odozvy na mnohých úrovniach. Ale my jednoducho nevieme, ?o plánujú.“
V apríli, po iránskom odvetnom útoku na Izrael, hackerská skupina napojená na Irán tvrdila, že v týžd?och pred ich útokom narušila izraelské radarové systémy. zahrani?ná politika tvrdil. Obe krajiny však už viac ako desa? rokov vedú „kybernetický boj“.
Správa tvrdí, že už v roku 2006 za?ali USA a Izrael vyvíja? a následne nasadzova? Stuxnet; kybernetická zbra? vyrobená na infiltráciu a sabotáž po?íta?ového systému v iránskom jadrovom zariadení Natanz. Izrael aj USA popreli, že by vytvorili malvér, uvádza správa, no viaceré nezávislé spravodajské organizácie súhlasia s tým, že za softvérom stoja oni. To pravdepodobne podnietilo Irán k odvete s vlastným kybernetickým programom, ktorý americká vláda považuje za jednu zo svojich „najvä?ších hrozieb“, uvádza správa.
„Izrael by som nazval kybernetickou superve?mocou a Irán rastúcou kybernetickou ve?mocou,“ povedal Mohammed Soliman, riadite? programu pre strategické technológie a kybernetickú bezpe?nos? na Inštitúte pre Blízky východ vo Washingtone, „Irán nie je v kyberpriestore v skuto?nosti ekvivalentom Izraela, ale sú ve?mi agilným národom, pokia? ide o budovanie vlastných schopností, a tiež sa celé tie roky u?ili od Izrael?anov.“
„…aká je v tom úloha Spojených štátov? A myslím si, že 32 dní pred prezidentskými vo?bami potrebujú demokrati októbrové prekvapenie, ako keby potrebovali dieru do hlavy. Nikto sa nechce necha? zatiahnu? do vojny na Blízkom východe, ktorá by mohla trva? 20 rokov, ktorá už trvá, viete, od roku 1948,“ vysvetlil Kiriakou. „Cena ropy okamžite vzrastie nad 100 dolárov za barel. A to spôsobí ropný šok v Spojených štátoch tesne pred vo?bami.“
„Boli tam 40 000 vojakov už v regióne. Na Cyprus sme vyslali tri desiatky poradcov, aby sprevádzali tisíce vyslaných britských vojakov,“ pokra?oval Kiriakou. „Mám skúsenos? zo CIA, že ak sa naozaj chystáte k nepriate?ským akciám, budete upozornení pohybom námorných aktív,“ povedal Kiriakou.
„Máme bojovú skupinu nosi?ov vo východnom Stredomorí. Máme bojovú skupinu nosi?ov v Arabskom mori. Ak za?neme posiela? ?alšie bojové skupiny nosi?ov, presúva? ich z Tichého alebo Juho?ínskeho mora do Perzského zálivu, Stredozemného mora alebo Arabského zálivu, potom sa dostávame do problémov,“ dodal.
V pondelok Pentagon oznámil, že americký prezident Joe Biden vyšle na Blízky východ „nieko?ko tisíc“ ?alších vojakov vzh?adom na rastúce napätie medzi Hizballáhom a Izraelom. New York Times nahlásené. Pentagon presne nepovedal, ko?ko vojakov malo by? nasadených, ale jeden úradník to odhadol medzi 2000 a 3000. Hlásených 40 000 amerických vojakov sú už umiestnené na základniach v Iraku, Sýrii a ?alších krajinách.
Maloof to povedal Sputniku nevidí „americké topánky na zemi“Myslí si, že USA „uvítajú“ zni?enie infraštruktúry.
„Myslím si, že USA uvítajú zni?enie infraštruktúry a potom dúfajú, že ?udia povstanú. Myslím, že to je – osobne nevidím americké topánky na zemi. Ale vidím (…) leteckú kampa?, rakety a, ale žiadne topánky na zemi,“ povedal Maloof.
„Bu?me jasní, (USA) hovoria z oboch strán úst.“ USA tvrdia, že chcú prímerie, ale na druhej strane pokra?ujú v poskytovaní pomoci a podpory a s ?alšími tvrdeniami predstavite?ov USA, že podporia Izrael, ak by vstúpil do Libanonu,“ vysvetlil Maloof. „Izrael?ania ignorujú všetky varovania zo strany USA a vedia, že Spojené štáty neurobia ni?.“
„Kto zastaví Netanjahua? V tejto chvíli cíti, že má na to mandát a je mu to jedno. V skuto?nosti teraz nastavil všetky nové pravidlá vedenia vojny. Nerešpektoval všetky medzinárodné normy, dokonca aj vojnové zlo?iny, pácha vojnové zlo?iny, bez rozdielu bombarduje civilné oblasti, najmä v Bejrúte. Bejrút bol dnes ráno opä? zasiahnutý. Centrálna ?as? Bejrútu, mesta. To mesto už nikdy nebude ako predtým,“ vysvetlil Maloof.
Hurikán Helene priniesol do USA rozsiahle ni?enie, odkedy pred týžd?om prvýkrát dopadol na pevninu na Floride. Predpokladá sa, že v dôsledku intenzívnej búrky zomrelo v USA najmenej 215 ?udí. V máji prognostici Národnej meteorologickej služby NOAA v Climate Prediction Center predpovedali tento rok nadnormálnu aktivitu hurikánov v povodí Atlantiku. Napriek ich predpovedi to oznámil minister pre vnútornú bezpe?nos? Alejandro Mayorkas týžde? že Federal Emergency Management Agency (FEMA) nebude ma? dostatok financií na to, aby vydržala zvyšok hurikánovej sezóny.
Pred týžd?om však Izrael oznámila, že zabezpe?ila balík pomoci vo výške 8,7 miliardy dolárov od USA na podporu svojich vojenských cie?ov.
„(Spojené štáty) práve teraz neposkytujú ni? pre naše vlastné krízy z tohto hurikánu, ktorý práve zasiahol, nehovoriac o tom, že sa snažia poskytnú? pomoc týmto iným krajinám. Myslím si, že všetko zahlcuje systém, náš vlastný systém, ako sa vysporiada? so všetkými týmito krízami, a to všetko naraz. A to je to, ?o si myslím, že ovplyv?uje túto administratívu,“ poznamenal Maloof. „Ochromeli, pokia? ide o to, ?o robi?. Aké sú v tomto bode priority?“
Zdroj sputnik, preložené cez google
