Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v utorok neskoro večer prisľúbil, že štát podnikne odvetné opatrenia voči Iránu. A generál Mohammad Bagheri, spoločný náčelník štábu iránskych ozbrojených síl, varoval, že Irán zareaguje úderom na celú izraelskú infraštruktúru s „násobnou intenzitou“. Zastavenie konfliktu sa preto zdá byť veľmi nepravdepodobné.
Irán v utorok odpálil na Izrael najmenej 180 rakiet, keďže región vstúpil do rastúcej eskalácie, ktorá hrozí, že dotlačí Blízky východ do širšej vojny. Izrael skôr v utorok spustil to, čo tvrdili, že je obmedzený pozemný vpád do južného Libanonu, informovala agentúra AP. Správa dodáva, že Izraelčania sa po odpálení rakiet z Iránu „snažili nájsť úkryty pred bombami, keď zazneli sirény náletu a po oblohe sa rozžiarila oranžová žiara rakiet“.
Sputnik's Fault Lines sa prihovoril hosťom John Kiriakoubývalý dôstojník CIA a spolumoderátor Sputniku Politické nezhodyako aj Michael Maloofbývalý vysoký analytik bezpečnostnej politiky v Úrade ministra obrany, o rozširujúcom sa konflikte na Blízkom východe.
„Myslím si, že stratégiou zo strany Izraelčanov počas posledných mnohých mesiacov bolo pokúsiť sa priamo vtiahnuť USA do konfliktu na strane Izraela. (prezident Masoud) Pezeshkian a iránska vláda preukázali veľkú zdržanlivosť. Veľká zdržanlivosť voči priamym útokom zo strany Izraelčanov,“ vysvetlil Kiriakou.
Bývalý dôstojník CIA dodal, že iránska vláda je pod „veľkým tlakom“ zo strany svojej verejnosti, aby konala tvárou v tvár izraelskému násiliu, pričom treba začať premýšľať o tom, či je alebo nie je „bezpečné pre iránsku vládu“ nereagovať.
„Nemyslím si, že Izraelčania zvládnu vojnu na piatich frontoch. A myslím si, že skončia bombardovaním Iránu. Odhadujem, že to bude pravdepodobne bombardovanie vojenských a jadrových lokalít, nie ropných polí. To by bol ekonomický terorizmus. Chcem povedať, že Izraelčania sú úplne šťastní, že páchajú terorizmus, ale myslím si, že by za svoje peniaze dostali ešte viac peňazí, keď zasiahli vojenské a jadrové zariadenia. Ale pokiaľ ide o bojový boj, nič z toho nemajú,“ vysvetlil Kiriakou.
Maloof zopakoval Kiriakouovu analýzu a navrhol, aby sa Izrael zameral na ropné rafinérie.
„Myslím, že bude odpoveď. Zakaždým to nasledovali,“ povedal Maloof o Izraeli. „Tak, a pravdepodobne to príde v tej či onej miere, pokiaľ ide o intenzitu.“ Nemyslím si, že jadrové miesta budú na začiatku hotové. Môj zmysel by bol hádam pre ropné rafinérie.“
„A to by mohlo, myslím, že ide o snahu obmedziť schopnosť Iránu hotovosť, získavať hotovosť a, samozrejme, Čína sa tým práve teraz veľmi zaoberá, pretože práve odtiaľ získavajú väčšinu svojej ropy. , keďže ide o krajinu dovážajúcu ropu,“ vysvetlil Maloof. „Ak sa to stane, môj najhorší scenár v tomto prípade by bol, že Irán môže odvetiť tým, že uzavrie Hormuzský prieliv, a to je niečo, čo je možné.“ Oni to dokážu.“
„A to skutočne naruší dopravu. A v roku 2006 to skoordinovali so skupinou Ansar Allah, Húsími, ako sa volajú, a odrezali aj prístup k Červenému moru. Takže by to mohlo byť zničujúce pre medzinárodný obchod a skutočne by to mohlo spôsobiť svetovú recesiu,“ dodal. „…môže dôjsť aj k kybernetickému útoku, ku ktorému by mohlo dôjsť. Môže to byť teda asymetrický typ odozvy na mnohých úrovniach. Ale my jednoducho nevieme, čo plánujú.“
V apríli, po iránskom odvetnom útoku na Izrael, hackerská skupina napojená na Irán tvrdila, že v týždňoch pred ich útokom narušila izraelské radarové systémy. zahraničná politika tvrdil. Obe krajiny však už viac ako desať rokov vedú „kybernetický boj“.
Správa tvrdí, že už v roku 2006 začali USA a Izrael vyvíjať a následne nasadzovať Stuxnet; kybernetická zbraň vyrobená na infiltráciu a sabotáž počítačového systému v iránskom jadrovom zariadení Natanz. Izrael aj USA popreli, že by vytvorili malvér, uvádza správa, no viaceré nezávislé spravodajské organizácie súhlasia s tým, že za softvérom stoja oni. To pravdepodobne podnietilo Irán k odvete s vlastným kybernetickým programom, ktorý americká vláda považuje za jednu zo svojich „najväčších hrozieb“, uvádza správa.
„Izrael by som nazval kybernetickou superveľmocou a Irán rastúcou kybernetickou veľmocou,“ povedal Mohammed Soliman, riaditeľ programu pre strategické technológie a kybernetickú bezpečnosť na Inštitúte pre Blízky východ vo Washingtone, „Irán nie je v kyberpriestore v skutočnosti ekvivalentom Izraela, ale sú veľmi agilným národom, pokiaľ ide o budovanie vlastných schopností, a tiež sa celé tie roky učili od Izraelčanov.“
„…aká je v tom úloha Spojených štátov? A myslím si, že 32 dní pred prezidentskými voľbami potrebujú demokrati októbrové prekvapenie, ako keby potrebovali dieru do hlavy. Nikto sa nechce nechať zatiahnuť do vojny na Blízkom východe, ktorá by mohla trvať 20 rokov, ktorá už trvá, viete, od roku 1948,“ vysvetlil Kiriakou. „Cena ropy okamžite vzrastie nad 100 dolárov za barel. A to spôsobí ropný šok v Spojených štátoch tesne pred voľbami.“
„Boli tam 40 000 vojakov už v regióne. Na Cyprus sme vyslali tri desiatky poradcov, aby sprevádzali tisíce vyslaných britských vojakov,“ pokračoval Kiriakou. „Mám skúsenosť zo CIA, že ak sa naozaj chystáte k nepriateľským akciám, budete upozornení pohybom námorných aktív,“ povedal Kiriakou.
„Máme bojovú skupinu nosičov vo východnom Stredomorí. Máme bojovú skupinu nosičov v Arabskom mori. Ak začneme posielať ďalšie bojové skupiny nosičov, presúvať ich z Tichého alebo Juhočínskeho mora do Perzského zálivu, Stredozemného mora alebo Arabského zálivu, potom sa dostávame do problémov,“ dodal.
V pondelok Pentagon oznámil, že americký prezident Joe Biden vyšle na Blízky východ „niekoľko tisíc“ ďalších vojakov vzhľadom na rastúce napätie medzi Hizballáhom a Izraelom. New York Times nahlásené. Pentagon presne nepovedal, koľko vojakov malo byť nasadených, ale jeden úradník to odhadol medzi 2000 a 3000. Hlásených 40 000 amerických vojakov sú už umiestnené na základniach v Iraku, Sýrii a ďalších krajinách.
Maloof to povedal Sputniku nevidí „americké topánky na zemi“Myslí si, že USA „uvítajú“ zničenie infraštruktúry.
„Myslím si, že USA uvítajú zničenie infraštruktúry a potom dúfajú, že ľudia povstanú. Myslím, že to je – osobne nevidím americké topánky na zemi. Ale vidím (…) leteckú kampaň, rakety a, ale žiadne topánky na zemi,“ povedal Maloof.
„Buďme jasní, (USA) hovoria z oboch strán úst.“ USA tvrdia, že chcú prímerie, ale na druhej strane pokračujú v poskytovaní pomoci a podpory a s ďalšími tvrdeniami predstaviteľov USA, že podporia Izrael, ak by vstúpil do Libanonu,“ vysvetlil Maloof. „Izraelčania ignorujú všetky varovania zo strany USA a vedia, že Spojené štáty neurobia nič.“
„Kto zastaví Netanjahua? V tejto chvíli cíti, že má na to mandát a je mu to jedno. V skutočnosti teraz nastavil všetky nové pravidlá vedenia vojny. Nerešpektoval všetky medzinárodné normy, dokonca aj vojnové zločiny, pácha vojnové zločiny, bez rozdielu bombarduje civilné oblasti, najmä v Bejrúte. Bejrút bol dnes ráno opäť zasiahnutý. Centrálna časť Bejrútu, mesta. To mesto už nikdy nebude ako predtým,“ vysvetlil Maloof.
Hurikán Helene priniesol do USA rozsiahle ničenie, odkedy pred týždňom prvýkrát dopadol na pevninu na Floride. Predpokladá sa, že v dôsledku intenzívnej búrky zomrelo v USA najmenej 215 ľudí. V máji prognostici Národnej meteorologickej služby NOAA v Climate Prediction Center predpovedali tento rok nadnormálnu aktivitu hurikánov v povodí Atlantiku. Napriek ich predpovedi to oznámil minister pre vnútornú bezpečnosť Alejandro Mayorkas týždeň že Federal Emergency Management Agency (FEMA) nebude mať dostatok financií na to, aby vydržala zvyšok hurikánovej sezóny.
Pred týždňom však Izrael oznámila, že zabezpečila balík pomoci vo výške 8,7 miliardy dolárov od USA na podporu svojich vojenských cieľov.
„(Spojené štáty) práve teraz neposkytujú nič pre naše vlastné krízy z tohto hurikánu, ktorý práve zasiahol, nehovoriac o tom, že sa snažia poskytnúť pomoc týmto iným krajinám. Myslím si, že všetko zahlcuje systém, náš vlastný systém, ako sa vysporiadať so všetkými týmito krízami, a to všetko naraz. A to je to, čo si myslím, že ovplyvňuje túto administratívu,“ poznamenal Maloof. „Ochromeli, pokiaľ ide o to, čo robiť. Aké sú v tomto bode priority?“
Zdroj sputnik, preložené cez google
