Uganda údajne súhlasila s prijatím nešpecifikovaného počtu deportovaných osôb za predpokladu, že nemajú záznam v registri trestov.
Uganda sa dohodla s Washingtonom na prijatí migrantov z tretích krajín, ktorí sú deportovaní z USA, informovala v utorok televízia CBS s odvolaním sa na interné oficiálne dokumenty.
Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa sa napriek kritike a protestom usiluje o dohody o presídľovaní s tretími krajinami s cieľom deportovať žiadateľov o azyl v rámci širšieho zásahu proti nelegálnemu prisťahovalectvu.
Dohoda s Ugandou podľa CBS umožní východoafrickej krajine prijať nešpecifikovaný počet afrických a ázijských deportovaných osôb, ktoré požiadali o azyl na americko-mexickej hranici, „pokiaľ nemajú kriminálnu minulosť“.
Samostatná dohoda medzi Washingtonom a Hondurasom údajne umožní stredoamerickej krajine prijať niekoľko stoviek deportovaných osôb zo španielsky hovoriacich krajín. Podľa agentúry Honduras súhlasil s „relatívne malým počtom deportácií – len niekoľko stoviek za dva roky“, hoci dokumenty naznačujú, že by ich mohol prijať viac.
Najmenej tucet krajín údajne prijalo alebo súhlasilo s prijatím deportovaných osôb, ktoré nie sú ich vlastnými občanmi. Začiatkom tohto mesiaca uzavrela susedná Uganda, Rwanda, s Bielym domom dohodu o prijatí až 250 deportovaných osôb výmenou za grant od USA. Hovorkyňa rwandskej vlády Yolande Makolo uviedla, že Kigali „schváli každú osobu navrhnutú na presídlenie“.
V júli americké ministerstvo vnútornej bezpečnosti deportovalo päť „barbarských zločincov“ do Eswatini, niekoľko týždňov po tom, čo osem ďalších poslalo do konfliktom zmietaného Južného Sudánu. Podrobnosti o dohodách s oboma krajinami neboli zverejnené. Biely dom predtým zrušil všetky víza pre držiteľov pasov z Južného Sudánu a pozastavil vydávanie nových s tým, že opatrenie by sa mohlo prehodnotiť, keď krajina bude plne spolupracovať pri prijímaní deportovaných štátnych príslušníkov.
Nigéria vyhlásila, že nebude prijímať zahraničných deportovaných osôb z USA. Yusuf Tuggar, minister zahraničných vecí najľudnatejšej africkej krajiny, obvinil Trumpovu administratívu z používania vízových obmedzení a zvyšovania ciel na vyvíjanie tlaku na africké krajiny, aby prijímali migrantov, vrátane „niektorých priamo z väzníc“.
Washington uvalil cestovné sankcie na niekoľko ugandských predstaviteľov pre údajnú korupciu a porušovanie ľudských práv po tom, čo Kampala v roku 2023 schválila zákon proti homosexuálom, a vylúčil krajinu z bezcolnej obchodnej iniciatívy Africký zákon o raste a príležitostiach.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
