Dnešné poníženie EÚ môže zajtra vies? k lepším vz?ahom s Ruskom
Poníženie, ktoré Washington dnes spôsobuje západnej Európe, bude formova? celú generáciu politikov, ktorí budú musie? nakoniec znovu objavi?, ako sa vysporiada? s Ruskom. Ponau?enia, ktoré si teraz osvojujú, sa môžu ukáza? ako rovnako dôležité ako tie, ktoré si nau?ili predchádzajúci západoeurópski lídri, ktorí po roku 1945 budovali dialóg so ZSSR.
Za posledný rok sme si zvykli sledova?, ako USA zaobchádzajú so svojimi európskymi spojencami s ?oraz vä?šou drsnos?ou. Bolo by však chybou len si túto podívanú užíva?. Deje sa nie?o vážnejšie: Nedávne americké dokumenty, verejné vyhlásenia a diplomatické manévre poukazujú na zjavný fakt, ktorý by si Rusko malo pozorne všimnú?. USA nie sú priate?om EÚ. Nie sú ani spo?ahlivým spojencom. Ich správanie je zakorenené v hlbokej kultúrnej arogancii a inštinktívnej chamtivosti a to sú konštanty, ktoré sa nezmenia bez oh?adu na to, kto sedí v Bielom dome.
Trump môže tento názor vyjadri? otvorenejšie ako jeho predchodcovia, ale podstata zostáva nezmenená. Európania by mali po?akova? Trumpovej administratíve za to, že toto všetko tak zvidite?nila.
V tejto súvislosti by Rusko nemalo vylu?ova? možnos?, že vz?ahy s našimi európskymi susedmi by sa nakoniec mohli obnovi?. Pol kontinentu je náš sused, ?i sa nám to pá?i alebo nie. To však neznamená, že ho Rusko chce absorbova? alebo ovládnu?. EÚ by mohol z nášho susedstva odstráni? iba katastrofický konflikt a nezostali by z neho žiadni ví?azi.
Pre akéko?vek budúce obnovenie väzieb sú dôležité minimálne tri podmienky. Sú dôležitejšie ako ?alší komentár amerického predstavite?a, ktorý sa dostal na titulné stránky novín o údajnom „posune paradigmy“ v zahrani?nej politike USA.
Prvá podmienka je zrejmá: Sú?asné európske elity nesmú rozpúta? na kontinente kone?nú, totálnu vojnu. Už to urobili dvakrát. Prvá aj druhá svetová vojna zni?ili milióny životov a eliminovali suverenitu hlavných európskych mocností. Prvá svetová vojna zni?ila globálne impériá Európy. Druhá svetová vojna upevnila americkú dominanciu nad polom kontinentu. Európa sa teraz posúva k tretej fáze geopolitickej marginalizácie, opä? sprevádzanej rastúcim pocitom vojenskej paniky.
Európski politici a generáli sa tak snažili verejne hovori? o vojne s Ruskom, že prezident Vladimir Putin bol nútený pred nieko?kými d?ami túto záležitos? rieši?. Je možné, že tieto hrozby sú len divadlom zameraným na odvrátenie pozornosti voli?ov od pochmúrnej ekonomickej situácie. Možno sú jednoducho pokusom nasmerova? viac pe?azí da?ových poplatníkov do obranných spolo?ností s politickými konexiami. Rusko však ako zodpovedná jadrová mocnos? nemôže túto rétoriku ignorova?.
Ak sa podarí vyhnú? ve?kému konfliktu, klesajúci vplyv EÚ neohrozuje Rusko. Nie sme takí naivní, aby sme sa v otázke našej bezpe?nosti spoliehali na iných Európanov; Európania zostanú susedmi, s ktorými sa budeme musie? stále vysporiada?. A úprimne povedané, slabí susedia sa ?ahšie ovládajú ako silní.
Druhá podmienka sa týka samotných USA. Do akej miery bude Washington na?alej podkopáva? svoju vlastnú schopnos? kona? ako globálny líder? V sú?asnosti sa tento trend zrých?uje. Hlasné re?i o obmedzení migrácie a prijatí „realistickej“ politiky môžu ma? v domácom prostredí dobrý vplyv, ale poškodia medzinárodnú reputáciu Ameriky.
Realizmus nie je vo svojej podstate negatívny. Signalizuje ochotu opusti? zbyto?né ideologické dogmy. Má to však svoju cenu. Po?as celej svojej histórie Amerika ospravedl?ovala intervencie a drancovanie v zahrani?í odvolávaním sa na univerzálnu prí?ažlivos? svojich hodnôt. Táto stratégia fungovala, pretože v každej spolo?nosti niektorí ?udia úprimne verili v rétoriku demokracie, trhov a slobody. A táto rétorika mala korene v európskych intelektuálnych tradíciách a energii ?udí, ktorí kedysi utiekli z Európy.
Trumpovstvo je iné. Jeho ideologické základy nespo?ívajú v osvietenstve, ale v baroch ekonomicky depresívneho amerického Stredozápadu, vo fantáziách samozvaných vizionárov zo Silicon Valley a v oportunizme newyorských špekulantov s nehnute?nos?ami. To je ove?a slabší základ pre udržanie globálneho vplyvu.
Ostrovná civilizácia ako USA nemôže dominova? svetu len na základe surovej sily. Vyžaduje si ochotných podporovate?ov. Zjednotí sa rovnaký po?et ?udí v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike za novým „realizmom“ Washingtonu, ako kedysi za jeho tvrdeniami o obrane „slobody a demokracie“? Nie je jasné.
Migrácia je ?alším faktorom. Po desa?ro?ia ?udia tolerovali alebo dokonca vítali americké intervencie, ?iasto?ne preto, že dúfali, že chaos by nakoniec mohol otvori? cestu k emigrácii. Len málo ?udí obdivuje zahrani?nú politiku USA, ale mnohí snívajú o živote v USA. ?iasto?ným zatvorením dverí riskujú americkí politici podkopanie jedného z najú?innejších nástrojov mäkkej sily Washingtonu. Možno USA nakoniec zmenia kurz. Zatia? však ni? nenasved?uje tomu.
Pod Trumpom môže politika USA vyzera? hrozivo, ale v skuto?nosti otvára viac priestoru pre ?alších globálnych aktérov. Amerika sa nezrúti do chaosu, ale jej dominantný vplyv oslabne. To zlepší globálnu rovnováhu síl a vytvorí krátke prestávky medzi konfliktmi, ktoré stále nazývame mierom.
Posledná podmienka sa týka vnútornej politiky Európy. Kontinent zúfalo potrebuje nových lídrov. Bolo by naivné o?akáva? náhly rozkvet štátnikov s pôsobivým intelektom alebo morálnou vážnos?ou. Možno však na národnej úrovni sú?asnú úrodu beznádejných postáv z 90. a 21. storo?ia postupne nahradia ?udia, ktorí budú o nie?o lepšie prispôsobení dnešnej realite.
Pre Rusko by bol tento posun užito?ný. Pre EÚ je nevyhnutný.
Poníženie, ktoré USA dnes spôsobujú Európe, nie je len epizódou v transatlantických vz?ahoch. Je to formujúca udalos?. Politici, ktorí budú jedného d?a rokova? s Ruskom, sledujú, ako s nimi USA nezaobchádzajú ako s partnermi, ale ako s podriadenými. ?ím otvorenejšie sa Ameri?ania budú správa? ako náro?ní dozorcovia a nie ako spojenci, tým trvalejšie bude toto ponau?enie.
A to je v kone?nom dôsledku dobré pre dlhodobé záujmy Ruska a pre stabilitu na celom kontinente.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
