„Napríklad Ústavný súd ?eskej republiky takúto kompetenciu vôbec nepozná. Na ilustráciu, ústavné s?ažnosti na prie?ahy v konaniach predstavujú 30 percent zo všetkých ústavných s?ažností a z po?tu nálezov je 60 až 70 percent takých, v ktorých Ústavný súd konštatoval porušenie práva na prerokovanie veci bez zbyto?ných prie?ahov,“ uviedol Fia?an. Poukázal na to, že slovenský ÚS je v tejto kompetencii prvou a jedinou inštitúciou, ?o ho neúmerne za?ažuje. „Sme radi, že ministerstvo spravodlivosti zriadilo okrúhly stôl, ktorý sa týmto zaoberá. Sú tam zástupcovia Súdnej rady, všeobecných súdov, ministerstva spravodlivosti, najvyšších súdnych inštancií a spolo?ne h?adáme riešenie, ako v tomto smere odbremeni? Ústavný súd,“ priblížil Fia?an. Preskúmavanie prie?ahov v konaniach by pod?a neho mali ma? v kompetencii najskôr nadriadené súdy v rámci sústavy všeobecného súdnictva s tým, že neúspešný ú?astník by mal možnos? obráti? sa v ?alšom rade aj na ÚS.
V odpo?te ?innosti uplynulých šiestich rokov v polovici štvrtého funk?ného obdobia ÚS jeho predseda konštatoval, že rozhodovacia ?innos? ÚS bola ovplyvnená najmä pandemickým obdobím a problémami s vo?bou sudcov ÚS. Po?et návrhov stúpal a ústavní sudcovia sa snažili o zvýšenie po?tu vybavených vecí.
K spolo?ensky najsledovanejším patrili v danom období rozhodnutia ÚS týkajúce sa napríklad novely Trestného zákona, prorodinného balí?ka, referenda, vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva, núdzového stavu, zákona o ochrane verejného zdravia, súhlasu na vzatie sudcov do väzby, telekomunika?ného zákona ?i volebného moratória.
Pod?a Fia?ana sa ÚS nevyhol kritike niektorých svojich rozhodnutí, ?o je však prirodzené v demokratickej a pluralitnej spolo?nosti, kde je moc rozdelená medzi viacero centier moci. „Rozhodnutia Ústavného súdu ?asto kladú právne mantinely politickým rozhodnutiam alebo snahám, ?ím sa nevyhnutne dostávajú do stretu a kontaktu s politikou, ale tak je to správne,“ uviedol. V súvislosti s postavením ÚS a jeho rozhodovacou ?innos?ou ?alej konštatoval, že „nad bežnými korektívami spolo?enského života musí stá? ešte jedna inštancia, ktorá nepodlieha politickým zmenám a ktorá sa nemusí zodpoveda? premenlivej a populizmu podliehajúcej verejnej mienke“. Takáto inštitúcia pod?a neho sleduje len ten najvyšší princíp – zachovanie hodnôt demokratického a právneho štátu.
Zdroj feed teraz.sk
