Komisia prijala rozhodnutie na svojom zasadnutí v Sarajeve jednomyse?ne, pri?om sa odvolala na bosniansky volebný zákon. Ten stanovuje, že pred?asné vo?by musia by? vyhlásené do 90 dní po ukon?ení výkonu prezidentského mandátu. Ústava a zákony RS však pod?a agentúry HINA jednozna?ne nešpecifikujú, kto po?as tohto prechodného obdobia preberá prezidentské právomoci.
Odvolací súd v BaH predošlý piatok potvrdil jednoro?ný väzenský trest pre vodcu bosnianskych Srbov a vyhlásil, že proti rozsudku sa nemôže odvola?.
Sarajevský súd ešte vo februári odsúdil Dodika na rok väzenia a uložil mu šes?ro?ný zákaz vykonáva? politickú ?innos? za nerešpektovanie rozhodnutí vysokého predstavite?a OSN pre BaH Christiana Schmidta. Ten v Bosne dohliada na dodržiavanie podmienok mierovej dohody, ktorá v roku 1995 ukon?ila ob?iansku vojnu.
AFP konštatuje, že odsúdenie Dodika vyvolalo krízu, ktorú mnohí pozorovatelia považovali za najhoršiu od vojny v Bosne v rokoch 1992 – 1995.
Dodik rozhodnutie súdu odmietol a dodal, že bude na?alej vykonáva? svoj mandát, dokým bude ma? podporu bosnianskosrbského parlamentu. Podporu mu vyjadril srbský prezident Aleksandar Vu?i?, ako aj ma?arský premiér Viktor Orbán. Vláda bosnianskych Srbov uviedla, že rozhodnutie súdu neakceptuje, pretože je „protiústavné a politicky motivované“.
Bosna a Hercegovina je federálny štát. Okrem RS so srbskou vä?šinou ho tvorí aj Federácia Bosny a Hercegoviny, v ktorej dominujú Bosniaci (Moslimovia) a Chorváti. Tieto dva subjekty boli vytvorené na základe Daytonskej mierovej dohody, ktorá ukon?ila vojnu v rokoch 1992 – 1995. Na jej plnenie dozerá vysoký predstavite? vymenovaný medzinárodným spolo?enstvom. Jeho legitimitu bosnianski Srbi neuznávajú.
Zdroj feed teraz.sk
