„Niektorí respondenti spomedzi majstrov poukázali na to, že pracovníci z MRK sa naučili veľmi špecifické zručnosti, ktoré by mohli byť uplatnené na trhu pri ďalšej práci v oblasti obnovy kultúrnych pamiatok. Najčastejšie boli spomínané špecifické murárske techniky,“ uviedol v tejto súvislosti splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Alexander Daško. Dodal, že pracovnú integráciu podporili viaceré opatrenia, ako je poskytovanie individualizovaného zaškoľovania, uplatnenie tzv. peer-to-peer učenia či holistický prístup vpracovnej integrácii, napríklad cez uľahčenie prístupu ksociálnymslužbám.
ÚSVRK ďalej spresnil, že národný projekt zamestnal celkovo 330 členov MRK. „Vo všeobecnosti u pracovníkov prevládalo nedokončené základné alebo stredné odborné vzdelanie, len malý podiel pracovníkov z MRK mal dokončené stredoškolské vzdelanie s maturitou, z toho časť pracovníkov dosiahla vzdelanie v oblasti stavebných činností,“ priblížil úrad. Pripomenul, že podľa výzvy projektu najmenej 60 percent všetkých pracovníkov museli tvoriť jednotlivci z prostredia MRK. Väčšina zo zamestnaných Rómov pochádzala z obce, resp. lokality, kde sa daný projekt obnovy kultúrneho dedičstva realizoval.
Analýza ÚSVRK, ktorú pripravil výskumný tím národného projektu Monitorovanie a hodnotenie inkluzívnych politík zameraných na rómsku populáciu, predovšetkým marginalizované rómske komunity – I. fáza, bola realizovaná s podporou Európskeho sociálneho fondu plus v rámci Programu Slovensko 2021 – 2027.
Zdroj feed teraz.sk
