TASR prináša výberovú chronológiu udalostí v domácej politike.
1. januára – Prezidentka Zuzana Čaputová udelila pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky štátne vyznamenania 28 osobnostiam, šiestim z nich in memoriam.
21. januára – Na Slovensku sa konalo deviate referendum v histórii samostatnej SR. Týkalo sa zmeny ústavy a voliči odpovedali na otázku, či súhlasia s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením Národnej rady (NR) SR. Referendum bolo neplatné. Zúčastnilo sa na ňom 27,25 percenta voličov.
24. januára – Strana Spolu zmenila názov na Modrá koalícia. Predtým podpísala s expremiérom Mikulášom Dzurindom memorandum o spoločnej politickej budúcnosti.
26. januára – Zuzana Čaputová podala na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade paragrafu 363 Trestného poriadku s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi.
31. januára – Poslanci NR SR odsúhlasili uznesenie o skrátení volebného obdobia. Predčasné parlamentné voľby sa konali 30. septembra 2023.
8. februára – Ústavný súd SR prijal na ďalšie konanie návrh prezidentky Zuzany Čaputovej na posúdenie ústavnosti sporného paragrafu 363 Trestného poriadku. Zároveň ho spojil s konaním, v ktorom daný paragraf napadla ešte koncom roka 2021 aj skupina poslancov NR SR.
24. februára – Zuzana Čaputová predniesla v NR SR mimoriadny prejav pri príležitosti prvého výročia ruskej invázie na Ukrajinu, v ktorom uviedla, že akceptáciou rozpínavej politiky Ruska sa mier nedosiahne.
3. marca – Zuzana Čaputová poverila vedením rezortu zdravotníctva dočasného premiéra Eduarda Hegera (OĽANO). Urobila tak po odňatí poverenia Vladimírovi Lengvarskému (nominant OĽANO).
6. marca – Eduard Heger oznámil odchod z hnutia OĽANO. O deň neskôr ohlásil vznik strany Demokrati, ktorej sa stal lídrom. Stranu predstavil s vtedajším poslancom Miroslavom Kollárom i viacerými dočasne poverenými ministrami Jánom Budajom, Jaroslavom Naďom, Rastislavom Káčerom či Karlom Hirmanom.
8. marca – Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová predstavila stranu Jablko.
17. marca – Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď podpísal s veľvyslancom Ukrajiny na Slovensku Myroslavom Kastranom medzivládnu dohodu, ktorá sa týkala darovania stíhačiek Mig-29 a časti systému protivzdušnej obrany Kub.
22. marca – Výbor Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu odporučil plénu neschváliť slovenského kandidáta Martina Klusa za člena Európskeho dvora audítorov (EDA). Vláda Eduarda Hegera 28. marca napokon jeho nomináciu stiahla.
3. apríla – Vtedajší poslanci NR SR Juraj Šeliga a Jana Žitňanská odišli zo strany Za ľudí. Neskôr sa pridali k strane Demokrati.
6. apríla – Strana Modrí – Európske Slovensko požiadala o registráciu. Stranu založil expremiér Mikuláš Dzurinda, potom, ako sa rozišiel s Miroslavom Kollárom a nedohodol sa ani s Demokratmi.
12. apríla – SNS oznámila, že do predčasných volieb pôjde spoločne so stranou Život – Národná strana. Informovali o tom ich predsedovia Andrej Danko (SNS) a Tomáš Taraba (Život-NS).
14. apríla – Maďarské fórum (MF), Občianski demokrati Slovenska (ODS), Demokratická strana (DS), Strana rómskej koalície (SRK) a strana Za regióny sa spojili na jednej kandidátke v septembrových parlamentných voľbách.
17. apríla – Slovensko odovzdalo Ukrajine všetkých 13 avizovaných stíhačiek MiG-29.
21. apríla – Prezidentka Zuzana Čaputová odvolala po kauze postrelenej študentky z funkcie rektorku Akadémie Policajného zboru (PZ) Luciu Kurilovskú.
4. mája – Dočasne poverený minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan (nominant OĽANO) pre medializovanú kauzu rodinnej spoločnosti, ktorá dostala štátnu dotáciu 1,4 milióna eur, odstúpil z funkcie ministra.
7. mája – Eduard Heger požiadal prezidentku Zuzanu Čaputovú o zbavenie poverenia viesť vládu. O zbavenie poverenia požiadal po tom, ako ohlásili odchod ministri Samuel Vlčan i Rastislav Káčer a prezidentka neprijala ani jeden z jeho návrhov, ktoré považoval za stabilnejšie než vymenovanie úradníckej vlády.
15. mája – Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala vládu odborníkov na čele s premiérom Ľudovítom Ódorom.
16. mája – Platforma Most-Híd odišla z mimoparlamentnej maďarskej strany Aliancia. Dôvodom bol György Gyimesi a jeho miesto na kandidátke Aliancie. Gyimesi predtým v apríli odišiel z OĽANO.
29. mája – Do Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) sa vrátil niekdajší šéf parlamentu a dlhoročný člen hnutia František Mikloško.
31. mája – Most – Híd sa spojil so stranou Mikuláša Dzurindu Modrí – ES.
5. júna – Demokrati sa spojili do septembrových volieb so stranou Jablko.
8. júna – Béla Bugár opätovne vstúpil do strany Most-Híd, ktorú v rokoch 2009 – 2020 viedol ako jej predseda. Bol tiež trojnásobným podpredsedom parlamentu.
9. júna – Začala sa volebná kampaň, skončila sa 48 hodín predo dňom konania predčasných parlamentných volieb. Voľby sa konali 30. septembra 2023.
10. júna – Dobrá voľba sa spojila so stranou Hlas-SD, pričom Dobrá voľba zanikla a jej členovia mali možnosť stať sa členmi Hlasu-SD.
12. júna – Minister obrany Martin Sklenár podpísal dohodu o ochrane vzdušného priestoru SR Poľskom, Maďarskom a Českom.
15. júna – Vládny kabinet odborníkov pod vedením premiéra Ódora nezískal dôveru parlamentu. Za program vlády a dôveru hlasovalo 34 poslancov zo 136 prítomných.
– Prezidentka Zuzana Čaputová poverila vládu Ľudovíta Ódora s obmedzenými kompetenciami vládnuť až do zostavenia nového kabinetu po predčasných parlamentných voľbách.
20. júna – Zuzana Čaputová oznámila, že nebude opätovne kandidovať vo voľbách na post hlavy štátu.
7. júla – Na Slovensko pricestoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Išlo o jeho druhú návštevu SR, ale prvú od začiatku ruskej vojenskej agresie na Ukrajine. Rokoval s prezidentkou Zuzanou Čaputovou, premiérom Ľudovítom Ódorom či s predsedom NR SR Borisom Kollárom.
19. júla – Zuzana Čaputová odobrala Ivanovi Šimkovi poverenie viesť ministerstvo vnútra. Dočasným riadením rezortu poverila premiéra Ľudovíta Ódora. Návrh na odobratie Šimkovho poverenia odôvodnil premiér naštrbenou dôverou medzi Šimkom a vedením polície.
17. augusta – Národná kriminálna agentúra (NAKA) v rámci akcie Rozuzlenie obvinila okrem ďalších osôb aj riaditeľa SIS Michala Aláča. Obvinenia v prípade sa týkali zločineckej skupiny, ktorá mala sťažiť alebo mariť vyšetrovania korupčných a iných trestných činov či navodzovať dojem o manipulácii výpovedí svedkov vyšetrovateľmi, ale aj diskreditovať orgány činné v trestnom konaní.
23. augusta – Vláda Ľudovíta Ódora schválila návrh na odvolanie šéfa SIS Michala Aláča.
– Zuzana Čaputová rozhodla o odvolaní riaditeľa SIS Michala Aláča. Jeho právomoci prevzal námestník SIS Tomáš Rulíšek.
30. augusta – Dlhoročný diplomat a bývalý minister zahraničia Ivan Korčok oznámil, že bude kandidovať v prezidentských voľbách ako občiansky kandidát.
2. septembra – V obci Lesenice v okrese Veľký Krtíš evidovali pohyb veľkého množstva nelegálnych migrantov. Neskôr hlásili nelegálnych migrantov aj z iných častí južného Slovenska.
– Hlas-SD vyzval premiéra Ľudovíta Ódora i policajného prezidenta Štefana Harmana, aby začali riešiť situáciu s migrantmi.
6. septembra – Premiér Ľudovít Ódor po rokovaní vlády vyhlásil, že nelegálna migrácia nepredstavuje pre Slovensko bezprostrednú hrozbu.
8. septembra – Poslanci NR SR nerokovali o uznesení k nelegálnej migrácii, ktoré predložil Smer-SD. Schôdzu sa nepodarilo otvoriť, prezentovalo sa len 61 poslancov.
13. septembra – Prezidentka Zuzana Čaputová podala na súd žalobu na predsedu Smeru-SD Roberta Fica na ochranu osobnosti.
– Líder hnutia OĽANO a priatelia Igor Matovič narušil tlačovú konferenciu Smeru-SD k migrácii pred úradom vlády a dostal sa do konfliktu s Robertom Kaliňákom (Smer-SD).
20. septembra – Zuzana Čaputová uviedla, že bezpečnosť či reputácia Slovenska nie sú v súvislosti s policajnou akciou Vírus ohrozené. Pripomenula, že obvinenia sa týkali skutkov spáchaných v minulosti a zo strany bývalých predstaviteľov Vojenského spravodajstva.
30. septembra – Konali sa predčasné parlamentné voľby. Volebná účasť dosiahla 68,51 percenta, víťazom sa stala strana Smer-SD. Do parlamentu sa dostali aj Progresívne Slovensko, Hlas-SD, koalícia OĽANO a priatelia, Kresťanská únia a Za ľudí, KDH, SaS a SNS.
2. októbra – Zuzana Čaputová odovzdala poverenie na zostavenie vlády predsedovi víťaznej strany Smer-SD Robertovi Ficovi.
7. októbra – Predsedom SNS ostal Andrej Danko aj po mimoriadnom sneme.
9. októbra – Rada Európskej únie vymenovala Slovenku Katarínu Kaszasovú za členku Európskeho dvora audítorov (EDA).
11. októbra – Smer-SD, Hlas-SD a SNS podpísali memorandum o porozumení, dohodli sa na podpise koaličnej zmluvy a prerozdelení pozícií.
– Bývalého prezidenta Andreja Kisku Okresný súd Poprad uznal za vinného v daňovej kauze. Rozsudok nie je právoplatný.
16. októbra – Lídri strán Smer-SD, Hlas-SD a SNS podpísali koaličnú dohodu.
18. októbra – Slovenského europoslanca Martina Hojsíka (PS) zvolili za podpredsedu Európskeho parlamentu. Vo funkcii nahradil Michala Šimečku (PS), ktorý po parlamentných voľbách začal pôsobiť v slovenskej politike.
19. októbra – Zuzana Čaputová informovala Roberta Fica, že nevymenuje zvoleného poslanca parlamentu za SNS Rudolfa Huliaka za ministra životného prostredia.
23. októbra – Richard Sulík informoval, že skončí ako predseda SaS. Na kongrese strany v marci 2024 sa postu vzdá. Bude sa uchádzať o novú funkciu čestného predsedu strany a kandidovať chce do eurovolieb.
24. októbra – SNS nominovala na ministra životného prostredia Tomáša Tarabu.
25. októbra – Zuzana Čaputová vymenovala vládu premiéra Roberta Fica (Smer-SD).
– Začala sa ustanovujúca schôdza NR SR. Novozvolení poslanci na nej zložili sľub a ujali sa mandátu. Predsedom NR SR sa stal líder Hlasu-SD Peter Pellegrini.
– Hnutie OĽANO a priatelia zmenilo názov na Slovensko.
26. októbra – Minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) odvolal prezidenta Policajného zboru Štefana Hamrana. Vedením polície dočasne poveril Rastislava Polakoviča.
27. októbra – Matúš Šutaj Eštok postavil obvinených policajtov NAKA Jána Čurillu a jeho kolegov mimo služby. Vydal aj organizačné opatrenie, ktorým zrušil pozície viceprezidentov Policajného zboru SR Branka Kišša a Damiána Imreho.
2. novembra – Novým riaditeľom Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) sa stal Branislav Zurian.
8. novembra – Vláda Roberta Fica neschválila štrnásty balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 40,3 milióna eur.
13. novembra – Kabinet Roberta Fica schválil svoje programové vyhlásenie.
– Generálny prokurátor Maroš Žilinka odňal prípad tzv. čurillovcov Krajskej prokuratúre Bratislava a pridelil ho Krajskej prokuratúre Trnava.
15. novembra – Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok dočasne poveril funkciou prezidenta Policajného zboru Ľubomíra Soláka. Od 1. decembra ho do funkcie vymenoval.
21. novembra – Vláda Roberta Fica získala dôveru NR SR, koaliční poslanci odsúhlasili jej programové vyhlásenie.
29. novembra – Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok ostal vo funkcii. Za návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi hlasovalo v NR SR 61 poslancov zo 136 prítomných. Opozícia ho chcela odvolať za čistky v polícii, ako aj za porušovanie zákona pri postavení vyšetrovateľov mimo službu.
5. decembra – NR SR vyzvala predsedu SaS a bývalého ministra hospodárstva Richarda Sulíka, aby nahradil škodu, ktorú v súvislosti so slovenskou účasťou na svetovej výstave Expo Dubaj 2020 konštatoval Najvyšší kontrolný úrad. Sulík má podľa uznesenia parlamentu zaplatiť 634.500 eur. Mimoriadnu schôdzu inicioval Smer-SD.
6. decembra – Vláda schválila návrh novely Trestného zákona, ktorou sa má zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry. Kabinet zároveň parlamentu navrhol, aby sa legislatívna zmena prerokovala v skrátenom legislatívnom konaní.
7. decembra – Pred Úradom vlády SR sa konal prvý protest proti rušeniu ÚŠP a ďalším krokom kabinetu Roberta Fica. Medzi rečníkmi vystúpili lídri opozičných strán a občianski aktivisti. Ďalší protest sa okrem Bratislavy konal 12. decembra aj v Banskej Bystrici, Košiciach, Žiline a v Nitre.
8. decembra – Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) schválil finančný príspevok vo výške 750.000 eur na nákup dvoch kusov odmínovacích systémov Božena 4+, určených na humanitárne odmínovanie na Ukrajine.
10. decembra – Hnutie Slovensko si za predsedu opätovne zvolilo Igora Matoviča. Rozhodlo o tom na sneme.
14. decembra – Členovia Súdnej rady SR neodvolali Jána Mazáka z funkcie jej predsedu.
15. decembra – Novým prezidentom Finančnej správy SR sa stal Jozef Kiss. Vo funkcii nahradil Jiřího Žežulku.
Zdroj feed teraz.sk
Singapur 27. júla (TASR) - Slovenská plavkyňa Tamara Potocká sa smolne neprebojovala do semifinále disciplíny…
Bratislava 27. júla (TASR) - Štát by mohol zodpovedať za škody, ktoré spôsobia určené živočíchy…
Nie všetci Ukrajinci berú problém s vracaním detí vážne, pričom niektorí ich používajú na politický…
💬 Základňa - 53. vydanie Piata digitálna revolúcia: Ako mení AI mier a vedomie? Ďalšie…
Tu je celé video, kde je podrobne vysvetlené to čo vidiaci v bežnom živote nevidia...https://youtu.be/UvecJRfQ3dMa…
Káhira/Gaza 27. júla (TASR) - Kamióny s humanitárnou pomocou začali v nedeľu smerovať z Egypta…