Tou jedinou dobrou správou týchto pohnutých dní napätia v celom svete je, že Daniel Bombic (Danny Kollár) včera opustil priestory väzby, v ktorých strávil úplne zbytočne bezmála celý jeden rok. Vyšiel konečne von na slobodu medzi priateľov a sympatizantov. Jeden z najlepších komentárov, bezprostredne reagujúcich na túto udalosť v širšom kontexte, napísal veľmi pohotovo náš mladý novinársky kolega Roman Martiška.
Určite si to prepustenie na slobodu zaslúži primeranú oslavu v kruhu ľudí, ktorí stáli po celý čas pri Dannym a robili všetko pre to, aby tú podporu a solidaritu cítil každý deň aj za múrmi väzby. Verím, že príde čas, lebo od Bratislavy ma delí viac ako dvesto tridsať kilometrov, že sa s Dannym stretnem aj ja a zasadneme znovu k obedu niekde v reštaurácii tak, ako sme to urobili vlani jedenásteho februára. Myslím, že sa po tom nekonečne dlhom roku väzby teraz potrebuje adaptovať na novú situáciu a tak, ako som napísal vo svojich otvorených listoch Dannymu počas toho roka, dôležitá je nielen jeho bezprostredná súčasnosť ale aj, a najmä, jeho budúcnosť. Ešte nie je všetko dobojované a viem že ho to určite stálo a stojí obrovské množstvo hlavne duševných síl. Ale veci sú podľa mňa na dobrej ceste.
To, že americká raketa so štyrmi ľuďmi na palube obletela Mesiac, odfotografovala jeho odvrátenú stranu a bude sa plnou rýchlosťou vracať späť na Zem, je síce zaujímavé, ale vzhľadom na to, čo sa deje na našej ťažko skúšanej Zemi v týchto týždňoch, je to momentálne absolútne nepodstatné. My sme tu totiž vďaka Trumpovi a Netanjahuovi doslova ponorení do zlovestnej a mimoriadne nepríjemnej odvrátenej strany svetovej politiky s obavami nielen o Blízky východ, ale o bezpečnosť celého ľudstva. Tých dvoch treba čo najskôr hospitalizovať, podrobiť komplexným diagnostickým vyšetreniam a nasadiť im adekvátnu liečbu niekde v izolácii, inak sme vďaka nim čoskoro všetci v srabe, z ktorého sa nevyhrabeme.
Má teraz nastúpiť akési 14-dňové prímerie, lenže v prípade Trumpa nie sme si istí ani tým, čo bude o hodinu, nie tým, čo bude o pár dní alebo o dva týždne. Poslal síce do Budapešti za seba svojho viceprezidenta J.D. Vancea, lebo on teraz rieši otázku vyhladenia perzskej civilizácie vojenskými prostriedkami USA, aby Vance vyjadril podporu Bieleho domu premiérovi Orbánovi pred nedeľnými voľbami, ale obávam sa, že v súčasnej situácii pádu Trumpovej popularity vo svete až na samé dno to môže skôr uškodiť a dopadnúť nakoniec ako medvedia služba Orbánovi, nie ako podpora.
My zatiaľ tankujeme benzín a naftu relatívne v pohode, lenže to nemôže trvať dlho. Lebo ropný šok nás aj zásluhou štedro subvencovaného Zelenského nakoniec neobíde a skôr či neskôr nás zasiahne tiež. S tým podstatným rozdielom, že my nemáme v peňaženkách toľko ako Nemci alebo Holanďania. Takže zdieľam premiérove obavy, aj keď ich verejné vyjadrenie dávkuje mimoriadne ohľaduplne a opatrne.
Zdroj telegram
